z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Alessandro Francesco Tommaso Manzoni
(*
7. marec
1785
,
Milano
,
Taliansko
? †
22. maj
1873
, Milano) bol taliansky
spisovate?
a
basnik
, hlavny predstavite? talianskeho
romantizmu
.
Do talianskej literatury ako prvy umiestnil postavy z ?udovych vrstiev. Po roku
1827
sa venoval preva?ne
filozofickym
,
filologickym
,
nabo?enskym
a
literarnym
pracam, predov?etkym uvaham o podobe buduceho spisovneho
jazyka
, za ktory navrhoval hovorove nare?ie
Florencie
.
Vyrastal v ??achtickej rodine. Stary otec z matkinej strany
Cesare Beccaria
, bol
filozof
a
politik
, ktoreho najznamej?ou pracou je esej
O zlo?inoch a trestoch
(
Dei deliti e delle pene
).
Otec Alessandra bol
Giovanni Verri
, ke? sa matka vydala za
Pietra Manzoniho
, dal svoje meno Alessandrovi.
V roku
1860
prijal od kra?a
Vittoria Emanuele II.
menovanie za senatora a nasledujuci rok sa zu?astnil na vyhlaseni
Talianskeho kra?ovstva
.
Manzoni zomrel
22, maja
1873
v
Milane
na
zapal mozgovych blan
. Jeho pozostatky boli nieko?ko dni vystavene a na pohrebe sa s nim rozlu?ili aj najvy??i predstavitelia ?tatu. Je pochovany na
Cimitero Monumentale di Milano
.
- basne:
Il trionfo della liberta
,
L`Adda, I Sermoni
- lyricke dielo:
Inni Sacri
(5 hymien)
- patrioticka oda:
Marzo
? venovana Teodorovi Kornerovi
- politicka oda:
Il Cinque Maggio
? spomienka na Napoleona
- romanticke tragedie:
Il Conte di Carmagnola
,
Adelchi
- historicky roman:
Snubenci
