Albrecht I. (Habsbursky)
(
nem.
Albrecht I.
,
lat.
Albertus I.
) (* jul
1255
,
Rheinfelden
? †
1. maj
1308
,
Konigsfelden
) bol rimsko-nemecky kra?, najstar?i syn
Rudolfa I.
a
Gertrudy Hohenberskej
.
V mladosti bolo dbane na jeho vzdelanie, preto?e na rozdiel od mnohych ??achtickych synov tej doby vedel pisa? a ovladal zaklady latin?iny. Otec mu ve?mi veril a po jeho smrti musel ako 19-ro?ny spravova? habsburske Horne zeme. Inicioval vznik urbara
habsburskych
rodovych statkov. 26-ro?ny sa stal ri?skym spravcom
rakuskych vojvodstiev
a
?tajerskej marky
. Najprv vladol spolu so svojim mlad?im bratom
Rudolfom II.
, ale kvoli nesuhlasu ??achty sa vlady ujal sam
[1]
a dedi?ne pravo ziskali len jeho potomkovia.
Vedel tvrdo presadi? svoju vo?u, ?o viedlo v roku
1287
/
1288
k povstaniu, ktore potla?il. Pre ??achtu sa staval ?oraz va??ou hrozbou. Otec mu s?ubil
uhorsku
korunu, ale po cisarovej smrti sa v Hornych rakuskych zemiach vytvorila silna protihabsburska koalicia a kym jednal tam, kurfisti zvolili za
rimsko-nemeckeho kra?a
Adolfa Nassauskeho
a Uhorsko si zvolilo
Ondreja III.
Nim vymrel rod
Arpadovcov
a Albrecht podporil
Karola Roberta z Anjou
ako protikandidata
P?emyslovcov
. Aby Albrecht udr?al habsburske pozicie, takisto podporil Adolfa.
V roku
1293
bola jeho moc opa? ohrozena, ke? ho po?as ?a?kej choroby vyhlasili za m?tveho. Ale po novej vyhre nad vzburenou ??achtou sa Albrecht odhodlal k priamej konfrontacii s kra?om Adolfom. Ten zahynul v spolo?nej bitke pri Gollheime
1298
. D?a
24. augusta
bol v ?echach korunovany za kra?a, potom, ako sa nechal v?etkymi kurfistami zvoli? za cenu ve?kych ustupkov. Tych si ale ?oskoro rozhneval kvoli svojim dobrym vz?ahom s francuzskym kra?om
Filipom IV.
Svojho syna
Rudolfa
o?enil s kra?ovou nevlastnou sestrou
Blankou
a Francuzsku pri zachovani nadvlady ri?e odstupil susedne
Burgundsko
.
V roku
1300
uzavreli kurfisti tajny spolok proti kra?ovi. Ale Albrecht si svojou ?ikovnou hospodarskou politikou ziskal na svoju stranu ri?ske mesta a u? v roku
1302
oslavil vi?azstvo nad kurfistami. Bolo to vobec prve vi?azstvo ri?skej koruny nad mocou kurfistov. Mal spory aj s pape?om
Bonifacom VIII.
, ktory tie? odsudzoval jeho priate?stvo so spupnym Francuzskom. Po za?ati vyjednavani o zmier, ale pape? zomrel po "atentate v Anagnii".
Okrem Uhorska mal zaujem aj o
?echy
.
Vaclav II.
bol ?enaty s
Gutou
, Albrechtovou sestrou. Aj preto Albrecht mal moc mierni? politiku ?eskeho kra?a vo?i
Uhorsku
.
Vaclava III.
prinutil vzda? sa naroku na
Uhorsko
a po smrti tohto posledneho
P?emyslovca
vtrhol do ?iech a svojho syna
Rudolfa
o?enil s
Eli?kou Rej?kou
, vdovou po Vaclavovi II. Po jeho smrti sa Albrechtovi nepodarilo na tron dosadi? ani svojho druheho syna
Fridricha Pekneho
. Su?asne sa sna?il o ziskanie Durinska a Miessenska. Ale pri zhroma??ovani vojenskej sily bol zavra?deny svojim synovcom
Janom Parricidom
, ktory sa citil okradnuty o dedi?stvo.
[2]
| ?
|
Tento Jan toti?, preto?e bol dedi?om Rakus a dostal udelom to?ko prava a spravodlivosti ako synovia kra?a Albrechta, iny v?ak dr?al jeho panstvo a sam nemal ni?, ?asto upominal kra?a, svojho stryka, o svoju zem, a preto?e upominanie bolo bezvysledne, riadiac sa zlou radou, spachal zlo?in vra?dy a sam sa z toho nijak neobohatil...
|
“
|
| ? (
Zbraslavska kronika
)
[3]
|
Albrecht bol schopny panovnik a vyborny ?tatnik, ktory mal by? zakladom silneho rodoveho kra?ovstva. Tato ?es? v?ak bola prisudena a? jeho praprapravnukovi
Fridrichovi III.
Albrecht sa v roku
1274
o?enil s
Al?betou Tirolskou
, dcerou grofa
Meinharda II.
V spokojnom man?elstve sa narodilo 21 deti, ale 9 z nich zomrelo kratko po narodeni.
[4]
- ↑
Habsburkove ve st?edov?ku
, s. 50?51
- ↑
RAPP.
Svata ?i?e ?imska naroda n?meckeho. Od Oty Velikeho po Karla V
. Praha ; Litomy?l : Paseka, 2007. 316 s.
ISBN
978-80-7185-726-6
. S. 198.
- ↑
Zbraslavska kronika
. Praha : Nakladatelstvi Svoboda, 1975. 25-015-76.
- ↑
HAMANNOVA, Brigitte.
Habsburkove. ?ivotopisna encyklopedie
. [s.l.] : Brana ; Kni?ni klub, 1996. 408 s. ?alej len
Habsburkove
.
ISBN
80-85946-19-X
. S. 30.