Akadia

Akadia
franc. Acadie

1604 ? 1713

→

vlajka

Geografia

Akadia (1750)

Hlavne mesto

de facto: Port Royal

Obyvate?stvo

Jazyky

francuz?tina

?tatny utvar

?tatne zriadenie

jedna z kolonii Noveho Francuzska

Zanik

dobytie Britmi

Predchadzajuce ?taty:

Nastupnicke ?taty:

Nove ?kotsko (provincia)

Akadia alebo Acadia ( franc. Acadie , angl. Acadia ) bola kolonia Noveho Francuzska na severovychode Severnej Ameriky , ktora zah??ala ?asti dne?neho vychodneho Quebecu , cele dne?ne Maritime Provinces a uzemia moderneho Maine a? po rieku Kennebec .

Dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

V roku 1604 priplavala do ustia rieky St.-Croix (dnes na hraniciach Maine a New Brunswick ) skupina francuzskych osadnikov vedenych Samuelom de Champlainom . Tito osadnici nazvali okolie tejto rieky "Akadia" bu? pod?a starovekej A(r)kadie , alebo nejasneho Le Cadie . Najprv sa osadnici usidlili na ostrov?eku v usti rieky, no po krutej zime na prelome rokov 1604 / 1605 , po?as ktorej zahynula polovica osadnikov od hladu, sa preplavili na naprotivnom brehu Fundyjskeho zalivu , kde vybudovali osadu Port Royal . V roku 1613 ju napadli a zni?ili Angli?ania z Virginie .

V dvadsiatych rokoch 17. storo?ia sa tu pokusil zalo?i? Nove ?kotsko ?kotsky ??achtic William Alexander , ale oblas? zostala v dr?be Francuzska, ktora ju v roku 1654 vymenila za ostrov Svaty Kri?tof v prospech Anglicka . Preto?e v?ak Anglicko svoju ?as? dohody nedodr?ala, Francuzsko roku 1670 prevzalo spravu oblasti bez ve?kych ?a?kosti spa?. Po?et obyvate?ov sa zvy?oval len ve?mi pomaly. Miestni obyvatelia sa ?ivili predov?etkym rybolovom a mnohi sa po skon?eni sezony vracali domov, do zamoria. Usadzali sa tu skor jednotlivci, tak?e v roku 1671 tu ?ilo len 400 Francuzov a v roku 1714 2900.

Po?as vojny o ?panielske dedi?stvo sa Angli?ania dva razy pokusili Port Royal doby? (v rokoch 1704 a 1707 ). Uspel a? ich treti pokus v roku 1710 a na zaklade Utrechtskeho mieru ziskali v roku 1713 do svojej dr?by celu oblas?. Od za?iatku panovali nejasnosti ?i Francuzsko odstupilo Akadiu cele alebo iba oblas? pri Fundyjskom zalive (interpretacia formulacie pojmu stara hranica ) a spory o buducnos? tunaj?ich francuzskych osadnikov. ?as? ich sice odi?la na ostrovy Saint-Jean a Royale (dnes ostrov princa Eduarda a ostrov Cape Breton ), jednako sa va??ina rozhodla zosta? vo svojich domovoch. Briti suhlasili pod podmienkou, ?e odprisahaju vernos? ich panovnikovi, ?o sa francuzskym osadnikom Akadie ve?mi nepozdavalo. Dohoda z roku 1730 nakoniec viedla ku kompromisu: akadski Francuzi odprisahali vernos? britskej korune pod podmienkou, ?e ta od nich nebude ?iada?, aby bojovali proti Francuzsku.

Po?as vojny o rakuske dedi?stvo sa Francuzi dvakrat ( 1744 a 1746 ) sna?ili doby? Akadiu spa?. Po obnoveni bojov v roku 1755 sa tunaj?ie urady rozhodli prinuti? francuzskych osadnikov Akadie k bezpodmiene?nej poslu?nosti korune. Ke? s oh?adom na dohodu z roku 1730 odmietli, rozhodli britske urady a vojsko o odsune obyvate?stva, ozna?ovanom neskor ako Grand Derangement (Ve?ke Vyrvanie/Hroza). Na jese? 1755 deportovalo britske vojsko 5 000 ? 6 500 osob. Cie?om vysidlencov sa stalo Trinas? kolonii , z ktorych ale va??ina odmietla vyhnancov prija? a deportovala ich ?alej alebo uvaznila. V roku 1758 ich rady roz?irili osadnici Akadie deportovani po dobyti francuzskej pevnosti Louisbourg z ostrova Royale . I?lo o ?al?ich 3 500 ? 4 000 osob. V suvislosti s tymito deportaciami sa Grand Derangement ?asto pova?uje za prvu a zrejme jedinu etnicku ?istku v Amerike spachanu na neindianskom obyvate?stve. U? po?as vojny mno?stvo vyhnanych na?lo uto?isko vo Francuzsku, Francuzskej Guyane , v Louisiane a na Haiti , odkia? ale neskor opa? odi?li, tentoraz do Louisiany , kde splynutim s miestnymi kreolmi vytvorili etnikum Cajunovia . Mala ?as? na?la uto?isko Saint Pierre a Miquelone , kde sa v rokoch 1778 a 1793 stali cie?om ?al?ich dvoch britskych deportacii. ?as? obyvate?ov Akadie sa do oblasti v?dy vratila a dnes tvori vyznamnu zlo?ku populacie najma v New Brunswick .