Afektivna porucha
Klasifikacia
MKCH -10	F31 ? F39: Afektivne poruchy F30: Manicka epizoda F31: Bipolarna afektivna porucha F32: Depresivne epizody F33: Recidivujuca depresivna porucha F34: Pretrvavajuce afektivne poruchy F38: Ine afektivne poruchy F39: Ne?pecifikovane afektivne poruchy ( odkaz )
Pozri aj Medicinsky portal

Afektivna porucha je psychiatricky termin ozna?ujuci psychicku poruchu postihujucu naladu , emocie a celkovy afekt pacienta. Tieto poruchy su be?ne, roz?irene, takisto dobre prebadane a v psychiatrickej historii patria medzi najskor rozpoznane a klasifikovane. Mo?no zov?eobecni?, ?e ide o skupinu poruch, ktore maju v popredi patologicku naladu a periodicky priebeh. Rozpoznavame na zaklade patologicky vyhrotenych polarnych emocii (smutok ? rados?) depresivne a? melancholicke afektivne poruchy na jednej strane, na opa?nej strane spektra stoji zase hypomania a mania . Niektore zdroje uvadzaju suvislos? medzi afektivnymi poruchami a uzkos?ou ?i panickou poruchou . ^[1]

Podstata afektu a jeho naru?enie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Afektivita ako suhrn citoveho ?ivota jedinca ( city , emocie , nalada ) je fundamentalnym aspektom psychickeho rozpolo?enia a sebapre?ivania ?loveka. Emocie maju svoju aktualnos?, bezprostrednos?, ktore byvaju vyjadrovane ve?kou dynamikou a adaptabilnos?ou na vonkaj?ie ( psychogenne faktory) i vnutorne ( hormonalne , neurogenne , geneticke ?i ine endogenne faktory) prostredie. Trvalej?i emo?ny stav sa vyjadruje naladou, pri?om ?udia sa navzajom stabilitou naladovej rovnovahy li?ia. ^[2] To ma suvis s pochopenim afektivity ?loveka ako emocionalnej reaktivity organizmu , ^[3] preto?e emo?na odozva ?loveka na rozne stimuly je mimoriadne pestra a zavisi od mnoho faktorov ( temperament , povaha , endogenne a environmentalne pri?iny at?.). Niekedy ve?mi stresujuce podmienky a vnutorna vysoka vulnerabilita (citlivos?, zranite?nos?) psychogenneho, ale najma endogenneho povodu sposobi neprimeranu emo?nu reakciu organizmu a neuro - humoralnej sustavy ^[2] , pri?om dochadza k pre?ivaniu anxioznych pocitov. Emo?na odozva zostava pritomna dlhodobej?ie a stava sa permanentnym, problematicky vystup?ovanym stavom nalady. Vtedy u? mo?no hovori? o pritomnosti patologickeho syndromu , ke? psychiater (?asto aj psycholog ) potvrdi po?kodenie afektivnej zlo?ky osobnosti pacienta.

Patogeneza [ upravi? | upravi? zdroj ]

Geneticke faktory [ upravi? | upravi? zdroj ]

Preukazal sa vyznam heredity ako patogenneho faktoru posobiaceho na vznik skor bipolarnych foriem poruch afektivity . Usudzuje sa, ?e ide o ur?ite dispozicie v rodine , lebo vyskyt v pribuzenstve je 10 ? 15-krat vy??i ako v be?nej populacii. ^[2] Zistilo sa tie?, ?e nachylnos? rozvinu? bipolarnu afektivnu poruchu u monozygotnej dvoji?ky, ktorej dvoj?a poruchou trpi, je a? 75 ? 80 %. ^[2] Tieto poznatky o dedi?nosti podnietili rozsiahly vyskum genetickeho pozadia obzvla?? bipolarnej formy a vo zvy?enej miere aj unipolarnej formy afektivnych poruch, pri?om boli pou?ite funk?ny i pozi?ny geneticky pristup za cie?om identifikacie prislu?nych patogenov . Tento vyskum zhroma??uje okrem ineho dokazy o tom, ?e tradi?ne klasifika?ne oddelenie schizofrenie a afektivnych poruch nie je z genetickeho h?adiska take jednozna?ne ? skor je tu vnimate?ne prepojenie jednak spomenutych ochoreni, a jednak prepojenie genetickych a environmentalnych vplyvov na vznik afektivnej poruchy. ^[4]

Osobnos? pacienta a afektivne poruchy [ upravi? | upravi? zdroj ]

Temperament a povaha , ale niekedy aj telesna kon?trukcia sa ukazali ako tie? ve?avyznamne v usili najs? pri?inu vzniku afektivnej poruchy. Z h?adiska telesnej kon?trukcie je zname, ?e tzv. pyknicky typ ?loveka , hoci byva temperamentovo vesely, ma sklon k cyklotymnemu afektivnemu pre?ivaniu, a teda aj prirodzeny sklon k depresii . ^[2] Tie? je pochopite?ne, ?e osobnostne charakteristiky a hodnotenia mo?u by? nosite?mi relevantnych informacii umo??ujucich vyzna?i? riziko ochorenia afektivnou poruchou. Star?ia ?tudia ( 1998 ) ukazuje, ?e korelacia temperamentovych vlastnosti a afektivnej poruchy je u pacientov skuto?ne vyzna?na (napr. melancholik mal va??ie sklony k depresivnej poruche a podobne). ^[5]

Nevie sa v?ak na?alej, ?i osobnos? pacienta vytvorila patogenne sklony pre vznik afektivnej poruchy, alebo afektivna porucha a? nasledne transformovala osobnos? patologickym smerom.

Ine, nov?ie vyskumy ( 2006 ) po?itaju s piatimi typickymi temperamentovymi ?rtami ? depresivna, cyklotymicka, podra?dena, emocionalna a uzkostna . Ukazalo sa, ?e uzkostni a cyklotymicki ?udia patria do endofenotypov bipolarneho spektra, podra?deni a depresivni ?asto sk?znu do depresivnej alebo zmie?anej afektivnej epizody . ^[6]

Psychosomaticke faktory [ upravi? | upravi? zdroj ]

Akademia psychosomatickej mediciny v USA v roku 2007 preukazala dovtedy u? prijimany vplyvny vz?ah urazov hlavy a mozgu , pripadne virusov , ktore napadaju neuronalne ?truktury, na vznik a klinicke vyjadrenie afektivnych poruch. ^[7] Urazy hlavy maju pod?a jej zhr?ujucej ?tudie priamy vplyv na neskor?i nastup zmien nalady, vrcholiac v jej nestabilite, ?alej zmien presved?eni, ideacie a spravania . Niekedy nastupuju zmeny v nalade skor a byvaju odovodnene situa?nymi podmienkami, teda ako emocionalna reakcia na zranenie. U niektorych pacientov sa v?ak emo?na odozva stava trvalym stavom nalady, alebo neadekvatne dlhym. Vtedy u? mo?no hovori? o poruche afektivity v dosledku organickeho alebo mikroskopickeho naru?enia neuronalnych ^[7] ?tudia v tejto suvislosti ukazuje, ?e epizoda hlbokej depresie je typicka po uraze hlavy a? pri 25 % a? 40 % pripadoch. ^[7] Po?kodenie (najma organicke) neuro - humoralnej sustavy sa teda stava relevantnym, ba vyznamnym patogennym faktorom pre vznik afektivnej poruchy.

Klasifikacia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Hlavny ?lanok: Afektivne poruchy (MKCH-10)

Pozri aj [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Afektivne poruchy (MKCH-10)
• Depresia (psychologia)
• Mania (psychiatria)
• Zmie?ana afektivna epizoda
• Bipolarna afektivna porucha
• Cyklotymia

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]