2. ?esko-slovenska paradesantna brigada v ZSSR bola ?esko-slovenska exilova vojenska jednotka v Sovietskom zvaze . Va??inu jej mu?stva tvorili byvali prislu?nici 1. pe?ej divizie (byvala Rychla divizia ), ktori boli 30. oktobra 1943 pri Melitopole zajati sovietskymi vojskami. Jednotka sa zu?astnila na karpatsko-duklianskej operacii aj SNP .

Dejiny jednotky [ upravi? | upravi? zdroj ]

30. oktobra 1943 bolo pri Melitopole na Ukrajine , zajatych 2 091 vojakov, 38 poddostojnikov, 4 rotmajstri a 42 dostojnikov slovenskej 1. pechotnej divizie vojskami sovietskej armady . ^[1] 13. decembra 1943 , ke? sa tito vojaci nachadzali v zbernom tabore v Usmani , padlo rozhodnutie vytvori? z dobrovo?nikov ucelenu vojensku jednotku.

V prvych januarovych d?och roku 1944 boli vojaci presunuti do Jefremova , kde boli doplneni z ?esko-slovenskeho nahradneho praporu v Buzuluku najma zakarpatskymi Ukrajincami a Voly?skymi ?echmi , ?i slovenskymi partizanmi zo sovietskych partizanskych jednotiek. Od 20. januara 1944 sa jednotka oficialne volala 2. ?esko-slovenska samostatna paradesantna brigada v ZSSR. Velite?om bol menovany podplukovnik Vladimir P?ikryl , na?elnikom ?tabu bol ?tabny kapitan Vilem Sacher . Nasledne za?ala jednotka realizova? v Jefremove tvrdy 4 mesiace trvajuci para?utisticky vycvik. Vojaci cvi?ili za pomerne ?a?kych poveternostnych podmienok ruskej zimy, Jefremovo bolo navy?e ?a?ko zasiahnute vojnou a z ve?kej ?asti zni?ene. Absolvovali pri tom 13 559 cvi?nych zoskokov, po?as ktorych zaznamenali len 1 smrte?ny uraz a 176 men?ich nehod.

30. aprila 1944 sa presunula jednotka do ukrajinskeho mesta Proskurovo . Tu jednotku po prvykrat zasiahli problemy, s ktorymi sa neskor stretla aj na fronte. Bolo to nemecke bombardovanie a epidemia uplavice . Jednotka pokra?ovala v naro?nom vycviku a? do za?iatku septembra 1944 . Vtedy sa vojaci dozvedeli o za?iatku Slovenskeho narodneho povstania a ?iadali svoje okam?ite nasadenie na jeho pomoc.

Na rozkaz 1. ukrajinskeho frontu sa 4. septembra za?ala 2. paradesantna brigada presuva? k Przemy?lu , kde vojaci k svojmu ve?kemu sklamaniu zlo?ili svoje padaky do skladov a ?alej pokra?ovali na front ako pe?ia jednotka. Tu bola 10 dni zasadena do bojov Karpatsko-duklianskej operacie . V priebehu tejto doby stratila jednotka v krvavych bojoch 625 vojakov, dosiahla v?ak vyznamne bojove uspechy a ziskala potrebne bojove skusenosti. Vzh?adom na to, ?e sa Karpatsko-duklianska operacia nerozvijala dostato?ne dynamickym tempom sovietske velenie vysly?alo prosby povstalcov a stiahlo jednotku do zazemia aby sa premiestnila na povstalecke uzemie.

V dosledku nepriazniveho po?asia v?ak letecky transport jednotky na uzemie Slovenska viazol. Trval od 25. septembra do 15. oktobra 1944 . Prave v tej dobe sa v?ak povstanie dostalo do krizy a jednotky brigady boli z chodu nasadzovane na povstalecky front. Uskuto?nili nieko?ko dole?itych utokov v smere Hronska Dubrava - Hronsky sv. Kri? . Bojovali o Mo?iar , Bansku ?tiavnicu , krupinsky smer, ?alej tie? na smere Zvolen - Lu?enec a na Horehroni . Velenie jednotku nasadzovalo v oblastiach, kde bola najhor?ia situacia a hrozili najnebezpe?nej?ie prielomy obrany nemeckymi jednotkami, ktore po 18. oktobri za?ali vo?i SNP generalnu ofenzivu. Brigada patrila k najlep?im a najdisciplinovanej?im povstaleckym jednotkam. V bojoch ?elila i 178. divizii Tatra . V zavere?nej faze bojov povstania chranila hlavne pristupy k Banskej Bystrici , no v poslednych oktobrovych d?och bola nutena ustupi? spolu s povstaleckymi a partizanskymi jednotkami k Skalke pod Pra?ivou v Nizkych Tatrach . Brigada pri tom stratila cely tren aj zastavu, ktoru vojaci tajne zakopali.

V dosledku toho, ?e nebola na povstaleckych frontoch nasadena ako celok musela po 29. oktobri 1944 ?eli? neprijemnemu faktu, ?e sa ve?ka ?as? jej prislu?nikov po pora?ke povstania rozptylila medzi ine partizanske jednotky alebo odi?la domov. Do hor jednotka odi?la s celym H?PO , pre ktory a? do prechodu frontu 19. februara 1945 zais?ovala ozbrojenu ochranu. V nasledujucich d?och sa premiestnila do priestoru Soliska - Sedlisko - ?up?ianska dolina .

Od 20. novembra 1944 niesla jednotka nazov 2. paradesantna partizanska brigada. V horach jednotky pokra?ovali v boji a nieko?kokrat sa stretli s nacistickymi vojskami napr. v K?a?ianskej doline , na Krpa?ove , v Priehybke , na Dvoch vodach a inde. 19. februara 1945 zvy?ok jednotky o sile 96 dostojnikov, 36 poddostojnikov a 447 prislu?nikov mu?stva vy?la z nemeckeho tyla pri Brezne . Nasledne jednotku sustredili v oblasti Ke?marku . Pri presune na front v maji 1945 ju v?ak zastihol koniec vojny. Po vojne bola jednotka reorganizovana na 2. pe?iu diviziu a zabezpe?ovala zaistenie ju?nych hranic Slovenska.

Napriek tomu, ?e bola jednotka nasadena na vychodnom fronte a po?as povstania udr?ovala uzky kontakt s preva?ne komunistickym H?PO , bolo po vojne ve?a jej prislu?nikov a najma velite?ov odstranenych z postov alebo priamo prenasledovanych komunistickym re?imom.

Oddiel zvla?tnych uloh [ upravi? | upravi? zdroj ]

D?a 15. marca 1944 zriadilo Velite?stvo ?esko-slovenskych jednotiek v Sovietskom zvaze pri Nahradnom prapore vo vycvikovom stredisku novovzniknutej 2. ?esko-slovenskej paradesantnej brigady v Jefremove tzv. oddiel zvla?tnych uloh, od 1. jula premenovany na Rotu zvla?tnych uloh pod velenim ?kpt. Jozefa Knoppa . Do tejto ?pecialnej jednotky, ktora podliehala priamo velite?stvu ?esko-slovenskych jednotiek v Sovietskom zvaze bolo vybranych 120 najlep?ich zva??a prislu?nikov 2. ?esko-slovenskej paradesantnej brigady.

?pe?ialny vycvikovy kurz, ktory viedli ?eskoslovenski in?truktori povolani prostrednictvom ?esko-slovenskej vojenskej misie v ZSSR z Ve?kej Britanie , sa konal v Sadagure pri ?ernoviciach . Absolventi kurzu mali by? pripraveni plni? spravodajske, spojovacie, diverzno-sabota?ne, preberacie a zasobovacie ulohy,

Z iniciativy vedenia Komunistickej strany ?esko-slovenska v Moskve ponukli sovieti exilovej ?eskoslovenskej vlade a dr. Edvardovi Bene?ovi presunutie tychto elitnych ?eskoslovenskych vysadkarov do sovietskych vycvikovych kurzov. ?eskoslovenska strana suhlasila a va??ina oddielu zvla?tnych uloh bola odvelena do sovietskeho partizanskeho kurzu v Obarove pri Rovne a od jula do Svjato?ina pri Kyjeve , ?im bola podriadena pod Ukrajinsky ?tab partizanskeho hnutia v Kyjeve (U?PH).

V ?kole bol zriadeny osobitny ?esko-slovensky prapor, ktoreho velite?om sa stal kpt. A. M. Kozlov. Jeho zastupcom pre veci politicke stal stranicky pracovnik KS? mjr. Augustin Schramm .

?esko-slovenskych vojakov ?kolili vylu?ne sovietski in?truktori, ktori sa opierali o svoje skusenosti z partizanskeho boja v tyle nepriate?a. Vycvik sa orientoval bu? na dvojty?d?ovy kurz ?pecialistov na vojensko-spravodajsku ?innos?, alebo paty?d?ovy kurz organizatorov partizanskeho hnutia. Frekventanti pre?li naro?nym fyzickym vycvikom, vycvikom stre?by zo roznych ru?nych zbrani, vycvikom de?trukcie mostov a ?elezni?nych trati. Doraz bol kladeny aj na topograficku pripravu.

Boli sformovane skupiny, ktore mali by? vysadene na uzemi Slovenska. Tieto skupiny absolvovali nieko?ko spolo?nych zva??a no?nych cvi?eni doplnenych o rychle presuny.a plnenie simulovanych bojovych uloh. Su?as?ou vycviku bola aj politicka priprava a besedy so slavnymi sovietskymi partizanskymi velite?mi, od ktorych ziskali dole?ite informacie, ako zaklada? partizanske skupiny, posobi? na obyvate?stvo, organizova? zasobovaniea pod.

Z elitnych ?esko-slovenskych vysadkarov sa velite?mi organiza?nych skupin stali rtm. Michal Se?ansky (stal sa velite?om partizanskej brigady kpt. Jana Nalepku ), rtm. Ernest Bielik ( partizanska brigada Jano?ik ) a por. Ladislav Kalina ( partizanska brigada Za slobodu Slovanov ) . Ich organiza?ne skupiny boli na Slovensko vysadene v prvej vlne vysadkov v d?och 6. a? 8. augusta 1944. ^[2]

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

Historia 2. ?eskoslovenskej samostatnej paradesantnej brigady v ZSSR Archivovane 2007-03-13 na Wayback Machine