?ofia Bavorska (1805 ? 1872)

	?ofia Bavorska
	arcivojvodky?a rakuska ; princezna bavorska
Panovanie
Dynastia	Wittelsbachovci
Biograficke udaje
Narodenie	27. januar 1805 ; Mnichov , Bavorsko
Umrtie	28. maj 1872 (67 rokov) ; Viede? , Rakusko-Uhorsko
Pochovanie	Kapucinska krypta
Rodina
Man?el	Franti?ek Karol Habsbursky
Potomstvo	Franti?ek Jozef I. ; Ferdinand Maximilian ; Karol ?udovit ; Maria Anna Karolina ; ?udovit Viktor ;
Otec	Maximilian Jozef I.
Matka	Karolina Frederika Badenska
Odkazy
	?ofia Bavorska ; (multimedialne subory na commons)
	Historicky portal ; Biograficky portal

?ofia Bavorska (* 27. januar 1805 , Mnichov ? † 28. maj 1872 , Viede? ), bola bavorska princezna, rakuska arcivojvodky?a (od r. 1824), dcera bavorskeho kurfirsta Maximiliana Jozefa I. a jeho druhej man?elky Karoliny Frederiky Badenskej .

Mlados? [ upravi? | upravi? zdroj ]

Jej otec pochadzajuci z ved?aj?ej vetvy Wittelsbachovcov sa po smrti svojej prvej man?elky Wilhelminy Augusty Hesensko-Darmstadtskej v roku 1796 (z tohto zvazku vzi?la o. i. dcera Karolina Augusta Bavorska , buduca ?tvrta man?elka cisara Franti?ka II. ) druhy raz o?enil s Karolinou Badenskou. Ta man?elovi porodila ?es? dcer, z toho dvakrat dvoji?ky. 27. januara 1805 sa narodili mlad?ie dvoji?ky, ?ofia a Maria Anna . V roku 1808 sa vtedy u? bavorskemu kra?ovi Maximilianovi Jozefovi I. narodila posledna dcera Ludovika Wilhelmina (matka neskor?ej rakuskej cisarovnej Al?bety ).

Od detstva ?ofia Frederika Dorothea Wilhelmina vynikala v bystrosti a inteligencii. Otcova vychova postupne prerastala v pedantstvo, ?o na nej nechalo stopy i do buducnosti. Zaujimala sa o politiku, hudbu, prirodne vedy a nabo?enstvo, ktorym bola priam posadnuta.

Vydaj za naslednika tronu [ upravi? | upravi? zdroj ]

Za jej buduceho man?ela jej bol vybrany syn cisara Franti?ka II. arcivojvoda Franti?ek Karol . Bol sice a? druhy v poradi na naslednictvo (po svojom star?om bratovi Ferdinandovi ), no bratov zly zdravotny stav ho nenechaval v otazke nastupnictva bez ?anci. Neoplyval fyzickou krasou ani nevynikal inteligenciou. ?ofia bola naopak, pri?a?liva a o?arujuca mlada ?ena. No jej ambicie sta? sa pripadnou cisarovnou zvi?azili u nej nad mo?nos?ou vyda? sa za pri?a?liveho a inteligentneho mu?a.

Svadba sa konala 4. novembra 1824 v augustinianskom kostole vo Viedni. Pre ?ofiu sa za?ala ?a?ka osobna ?ivotna etapa, ?i? s nepri?a?livym, ale dobrym mu?om. Franti?ka Karola nikdy nemilovala, ale sna?ila sa zvazku obetova? a nutila sa by? ??astna.

Na viedenskom dvore ?il i cisarov vnuk Napoleon II. , ktory sa do svojej o ?es? rokov star?ej tety zamiloval. V roku 1826 pri?iel k dvoru ?ofiin druhy ve?ky ctite?, princ Gustav Vasa so svojimi sestrami. ?ofia si padla do oka i s kancelarom Metternichom , s ktorym sa zhodovala v mnohych politickych otazkach.

Po nieko?kych mesiacoch od svadby sa aktualnou javila otazka jej tehotenstva. Prve tehotenstvo na prelome rokov 1825 ? 1826 sa skon?ilo potratom. Ne? skuto?ne priviedla na svet potomka potratila e?te ?tyrikrat. Koncom roka 1829 si v?ak bola ista, ?e je tehotna ?iesty raz. Tentoraz v?ak svojmu stavu venovala mimoriadnu pozornos?, a? napokon 18. augusta 1830 priviedla na svet svoje prve die?a, syna Franti?ka Jozefa .

Jej predstava o mo?nom naslednictve svojho man?ela sa jej za?ala vz?a?ova?, ke? sa jej ?vagor, teraz u? cisar Ferdinand I., o?enil so savojskou princeznou Mariou Annou . Lekari ju v?ak uis?ovali, ?e Ferdinand nebude schopny splodi? potomka, tak?e naslednictvo mal zaisti? Ferdinandov mlad?i brat, ?ofiin man?el Franti?ek Karol.

?ofiin vplyv na chod dvora [ upravi? | upravi? zdroj ]

Do vyvoja europskej politickej situacie i do jej osobneho ?ivota zasiahol rok 1848 . 2. decembra sa novym rakuskym cisarom stal jej syn Franti?ek Jozef (ako Franti?ek Jozef I.). Prostoduchy a politicky slaby Ferdinand I. pod stale va??im tlakom abdikoval a svojho man?ela dokazala ?ofia prehovori? k vzdaniu sa tronu v synov prospech. Samej sa tak definitivne rozplynul sen sta? sa cisarovnou, no vedela, ?e ako matka cisara bude ma? na dianie v krajine i na svojho syna va??i vplyv, ne? by mala na man?ela.

Tak ako zasahovala do riadenia ?tatnych zale?itosti, jej vplyvu neunikol ani osobny ?ivot jej syna. Uzkostlivo si dala zale?a? na vybere svojej buducej nevesty. Prvou potencialnou kandidatkou bola o pol roka mlad?ia Franti?kova sesternica z druheho kolena Al?beta Franti?ka, dcera uhorskeho palatina ?tefana Franti?ka . No sama ako neustupna protivni?ka Ma?arov zasiahla. Zamerala sa na Nemecko, kde prusky kra? Fridrich Viliam IV. mal neter Annu v rovnakom veku ako jej syn, no ta u? bola zasnubena a Hohenzollernovci nemali zaujem o dynasticke spojenie s Habsburgovcami . Po tomto neuspechu sa obratila k svojmu rodu, k bavorskym Wittelsbachovcom. Spoliehala sa na svoju sestru Ludoviku , ktora mala na vydaj dcery Helenu a Al?betu . Hoci prvou favoritkou na vydaj bola star?ia Helena, za man?elku si Franti?ek Jozef vybral mlad?iu Al?betu.

?ofia i po svadbe na?alej zasahovala do rodinnych zale?itosti jej syna. Zasahovala do sukromneho ?ivota mladoman?elov a vynutila si mo?nos? podie?a? sa na vychove vnu?at, ?o najma Al?betu ve?mi zra?ovalo.

Do jej ?ivota cite?ne zasahovali rodinne tragedie, najma ta, ke? jej mlad?ieho syna Maximiliana ako mexickeho cisara 19. juna 1867 v Queretare popravili. Od toho ?asu sa stiahla do ustrania.

Na sklonku ?ivota za?ila ?ofia e?te vznik rakusko-uhorskeho dualistickeho ?tatu (r. 1867), prehlasenie pruskeho kra?a Viliama I. nemeckym cisarom (18.1.1871), vyhlasenie Pari?skej komuny a stale razantnej?ie prejavy liberalov. Po svojej smrti bola pochovana v kapucinskej krypte vo Viedni.