?eriav
Latinsky nazov	Grus
Skratka	Gru
Genitiv	Gruis
Symbolicke vyjadrenie	vtak ?eriav
Rektascenzia	22,6h
Deklinacia	-45°
Plocha	366  ?tvorcovych stup?ov Poradie: 45
Po?et hviezd ( magnituda < 3)	2
Najjasnej?ia hviezda	Al Nair (α Gru) ( Zdanl. magnituda 1,73)
Meteoricky roj	?iadny
Susedne suhvezdia	Ju?na ryba Mikroskop Indian Tukan Fenix Sochar
Vidite?ne na zemepisnej ?irke +44° a −90° Najlep?ie vidite?ne o 21:00 po?as mesiaca Oktober
Horna kulminacia o 24:00	10. september
Dolna kulminacia o 24:00	25. februar
Astronomicky portal   Hviezdny portal

?eriav je jedno z 88 suhvezdi modernej astronomie. Zaviedli ho holandski moreplavci Pieter Dirkszoon Keyser a Frederick de Houtman . Johann Bayer ho v roku 1603 zobrazil vo svojom atlase Uranometria a pomohol tak k jeho roz?ireniu.

Je jednym zo ?tyroch ?ju?nych vtakov“, suhvezdi ju?nej oblohy pomenovanej po vtakoch a ako jediny z nich je skuto?ne vyrazny. Nachadza sa v ?om nieko?ko stredne jasnych a? jasnej?ich hviezd. Nema mytologicky povod. V Egypte byval ?eriav symbolom astronomov, zrejme pre svoj vysoky let.

Hviezdy [ upravi? | upravi? zdroj ]

Najjasnej?ia hviezda je alfa Gruis s nazvom Alnair alebo Al Nair, ?o zna?i ?jasna hviezda“ ?i ?ve?mi jasny“. Ma jasnos? 1,8 mag a le?i vo vzdialenosti 65 svetelnych rokov . Je modrobiela, zatia? ?o beta Gruis je horuco oran?ova. Od bety sa tiahne ?nurka slab?ich hviezd le?iacich takmer na priamke a? k hviezde gama . Gama je s magnitudou 3,2 tretia najjasnej?ia hviezda v suhvezdi. Delta Gru a mi Gru su dvojhviezdy s dostato?nym odstupom svojich zlo?iek, aby sa dali rozli?i? aj vo?nym okom. V oboch pripadoch su to v?ak opticke dvojhviezdy , ktorych zlo?ky spolu fyzikalne navzajom vobec nesuvisia. Hoci su takmer v zakryte , v skuto?nosti le?ia ve?mi ?aleko za sebou. Obe dvojhviezdy sa nachadzaju na krku ?eriava a nazna?uju smer jeho letu. Uhlovy odstup zlo?iek delta Gruis je vy?e 12 oblukovych minut. Jej zlo?ky su obry s magnitudou 4 pri?om jeden je ?lty a druhy ?erveny. Mi Gruis je takisto par obrov s magnitudami 5. Skuto?nou dvojhviezdou , ktoru rozli?i a? 5 cm ?alekoh?ad, je theta Gruis . Jej zlo?ky maju jasnos? 4,5 a 7,0 mag a le?ia od seba v odstupe 14“.

Suhvezdie obsahuje dve premenne hviezdy , ktore su v ?ase maxima ?ahko pozorovate?ne aj v triedroch : hviezdu R ( rektascenzia = 21h 48,5´, deklinacia = -46° 55´) a S (rektascenzia = 22h 26,1´, deklinacia = -48° 26´). R ma periodu zmien jasnosti 332 dni a rozsah tychto zmien je od 7,4 do 14,9 mag, S 401 dni a jasnos? od 6,0 do 15,0 mag.

Objekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

Suhvezdie je oblas? chudobna na hviezdy a ine objekty. Nachadza sa v ?om sice ve?a galaxii , ale ?iadna z nich nema celkovu magnitudu viac ako 10. Na ich rozoznanie by sme potrebovali va??i amatersky ?alekoh?ad . Medzi tie jasnej?ie patria napriklad ?piralove galaxie NGC 7410 , NGC 7424 , NGC 7552 , a NGC 7590 . V?etky ?tyri objekty su v severozapadnej ?asti suhvezdia.

Poloha [ upravi? | upravi? zdroj ]

Suhvezdie sa da najs? pod suhvezdim Ju?na ryba a jeho jasnou hviezdou Fomalhaut a nad Tukanom . Ma pomerne ve?ku zapornu deklinaciu a preto v na?ich zemepisnych ?irkach vystupuje nad obzor len jeho mala severna ?as?. O polnoci kulminuje okolo 10. septembra. Cele je vidite?ne a? pre obyvate?ov severnej Afriky od 33° stup?a severnej ?irky.

Zdroj [ upravi? | upravi? zdroj ]

• PLAUCHOVA, Jana . Suhvezdia od Andromedy po ?irafu . Redakcia Eduard Ko?i; ilustracie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalova, Michal Moj?i?, Tibor Kratky. prve vyd. Hurbanovo  : Slovenska ustredna hvezdare? Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357 . Kapitola ?eriav, s. 482 – 483.