?aria
alebo (presnej?im prepisom)
?ari’a
(?asto nespravne
?arija
; po arab. ?????,
?ari‘a
) je
islamske
pravo, islamsky pravny system, resp.
Bohom
zjavene univerzalne platne (pre moslimov aj nemoslimov) pravidla ?udskeho spravania. Termin je odvodeny od slovesa
?ara´a
: za?a?, vstupi?, rozviaza?, predpisa?, da? (zakony); povodny vyznam zrejme bol "cesta k napajadlu" (
?ari´a
- cesta, ulica;
ma?ra
- napajadlo, prame?). Islamska pravna veda, ktora sa zaobera interpretaciou ?arie, sa nazyva
fikh
.
Existuju 4 zdroje islamskeho prava:
Koran
,
sunna
(Prorokova tradicia),
id?ma
(arabs. ?????,
konsenzus
),
kijas
(arabs. ????,
analogia
)
Zakladne kategorie islamskeho prava
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Fikh rozli?uje 3 zakladne kategorie pod?a sposobilosti:
1. slobodni moslimovia
2. otroci
3. inoverci
Plnopravnym je iba dospely moslim, chlapec ?i diev?a po dosiahnuti puberty (+/- 15 rokov). Tym dosahuje pravo na vykon v?etkych pravnych ukonov (pod?a pohlavia), ale zarove? aj na dodr?ovanie v?etkych zakonov ?arie. ?ena je pravne podriadena mu?ovi. Vo veciach ako su pokrvna pomsta, svedectvo ?i dedi?stvo je ?ena pova?ovana iba za polovicu mu?a.
Otroci boli pova?ovani za rovnopravnych iba v nabo?enskych otazkach. Nemohli dedi? ani sved?i?. Bol za nich zodpovedny majite? ktory ich musel ?ati? a ?ivi?, nesmel ich bezdovodne tresta? alebo zabi?.
Inoverci (
ahl al-kitab
) su rozdeleni do 2 skupin:
1. ti, ktori ?ili na uzemi moslimskeho ?tatu - ?ud chraneny (
ahl adh-dhimma
)
2. cudzi ?tatni prislu?nici.
Inovercom je priznana vlastna samosprava a pravo. Existuju v?ak mnohe obmedzenia, ktore platia dodnes, napr. nemo?u dedi? po moslimovi, moslimka si nemo?e vzia? nemoslima, naopak je to povolene, ale predpoklada sa, ?e man?el svoju man?elku ?asom obrati na islam.
Rodinne pravo v islamskych krajinach vychadza z Koranu. Rodina je striktne patriarchalna. Man?elstvo sa uzatvara na zaklade zmluvy pisomneho charakteru medzi ?enichom a pravnym zastupcom nevesty, ktorym mo?e by? dedo, stryko, brat. Hlavnym predmetom zmluvy je svadobny dar (
mahr
), ktory dava man?el svojej nastavajucej. ?o sa tyka polygamie, ma moslim pravo o?eni? sa a? so 4 ?enami, ale musi by? schopny sa o ne postara? po hmotnej stranke. Polygamia je zakazana v Turecku, Tunisku a v Jemene. V islame je aj mo?nos? uzatvori? do?asny zvazok. Man?elstvo mo?e zaniknu? umrtim, rozvodom, vykupenim, alebo prehlasenim sudcu.
Rozvod (
talak
) ma naj?astej?ie podobu zapudenia man?elky man?elom. Musi trikrat vyslovi? vetu, v ktorej man?elku zapudzuje. Rozvodom straca man?el pravo na veno.
Interrupcia je v islamskych krajinach nepripustna a zakazana. Antikoncepcia zakazana nie je a je ponechana na zva?eni a rozhodnuti man?elov.
Dedenie sa riadi starobylymi arabskymi zvyklos?ami. V dne?nej dobe podlieha roznym zmenam, u? tym, ?e su priznane dedi?ske prava ?enam. Je to ve?mi zlo?ity system, v ktorom sa priznavaju podiely pribuzenstvu. Z dedi?stva sa ako prvy krok odpo?itaju v?etky dlhy. Syn ma pravo na dvojnasobny podiel z dedi?stva oproti dcere. Byva zvykom, ?e 1/3 z dedi?stva je odkazana na dobro?inne u?ely. K poslednej voli je ur?eny vykonavate?, ktory rozde?uje pozostalos? pod doh?adom sudcu "
kadiho
".
V trestnom prave sa spojuje pravo Bo?ie (
hakk Allah
) s pravom svetskym (
hakk adami
). Je to zlo?ity system, ktory kombinuje dva druhy trestov:
1. tresty ur?ene Koranom
2. tresty svetske
Najvy??im trestom je trest smrti, napr. za vra?du, cudzolo?stvo alebo odpadnutie od islamu. Existuju aj ine formy telesnych trestov.
?ariu ako oficialny ?tatny zakonnik pou?ivaju niektore moslimske ?taty (napr.
Nigeria
,
Iran
). Ine moslimske ?taty naopak pou?ivaju sekularny (svetsky) pravny system (napr.
Egypt
), ktory je bli??i zapadnym krajinam.
Commons ponuka multimedialne subory na temu
?aria