Toto je ?lanok o textilnom vlakne. O botanickom rode pozri ?an (rod) .

?anove textilne vlakno sa ziskava zo stonky ?anu siateho ( lat. : Linum usitatissimum L. ). V surovom ?ane tvoria jednotlive 20 – 50 mm dlhe vlakna zvazok s d??kou 50 – 90 cm.

Vyvoj od pradavna po dne?ok [ upravi? | upravi? zdroj ]

Najstar?ie nalezy ?anovych vyrobkov pochadzaju asi zo 7. tisicro?ia pred Kr., pod?a niektorych udajov z Ju?nej Ameriky , pod?a inych z Iranu . Do Europy sa ?an dostal asi o 4 tisic rokov neskor (nalez vo ?vaj?iarsku ). Na konci 18. storo?ia sa ?an v Europe s 18% (vlna 78%) vyznamne podie?al na celkovej spotrebe textilnych vlakien. ^[1]

V roku 2009 sa celosvetova ro?na produkcia ?anovych vlakien (vratane kudele) dala odhadnu? na 0,5 miliona ton (asi 0,6% v?etkych textilnych vlakien). ?ina sa na vysledku podie?ala 50% a EU 47%. ^[2] Z celosvetovej osevnej plochy siateho ?anu (cca 320 000 ha) pripadlo na EU v poslednych rokoch necelych 40%, ^[3] Na Slovensku bolo v roku 2006 zaznamenanych 4100 ha. ^[4]

Napriklad v roku 2003 sa v EU ziskalo zo 102 000 hektarov cca 190 000 ton vlaken, z ktorych bolo pou?ite:

Vlastnosti [ upravi? | upravi? zdroj ]

Elementarne vlakno je v priemere o nie?o dlh?ie a s 5 – 8 cN / dtex pevnej?ie ako napriklad bavlna . Pevnos? za mokra sa zvy?uje a? o 20%. Vlakna maju malu pru?nos? a dobru vodivos? tepla. Vyrobky z ?anu maju studeny ohmat, dobre zna?aju pranie, ale maju silny sklon k kr?ivosti. ^[7]

Produkcia v ?esko-Slovensku [ upravi? | upravi? zdroj ]

V ?esko-Slovensku bol ?an vyznamnou po?nohospodarskou plodinou najma v zemiakarskych a podhorskych oblastiach. Za prvej republiky do?lo k najva??iemu rozmachu pestovania ?anu v roku 1925 , kedy bolo nanovo vysiate 24 731 hektarov, vynos pozberaneho ?anoveho vlakna predstavoval 13 070 ton. ^[8] V roku 1929 poklesla osevne plocha ?anu na 18 783 hektarov a klesajucu produkciu v nadvaznosti na dovoz zo zahrani?ia rie?ila vtedaj?ia Poslanecka snemov?a. ^[9] K rozvoju pestovania ?anu do?lo aj po 2. svetovej vojne , vyroba sa znovu zvy?ovala a? do 80. rokov 20. storo?ia, kedy bolo nanovo vysiate a? 25 tisic hektarov. ^[10]

Od za?iatku 90. rokov 20. storo?ia sa vplyvom otvarania sa trhu zapadnej Europe a vplyvom nerovnakych podmienok v po?nohospodarstve plocha pestovaneho ?anu neustale zni?ovala.

Vlastnosti a pou?itie priadze [ upravi? | upravi? zdroj ]

?anove priadze su o 20 – 30% pevnej?ie ako priadza z bavlny a za mokra sa ich pevnos? zvy?uje o ?al?ich 30%. Typicka je nerovnomernos? (??anovy“ vzh?ad v tkanine), tvrdy omak a mala ?a?nos? (2 – 5%).

Tkaniny sa vyrabaju naj?astej?ie v platnovej alebo keprovej vazbe , zname su v?ak aj vyrobky z ?akarovych strojov. Na osnovu sa daju pou?i? len ve?mi rovnomerne, drahe priadze, preto sa v tkaninach naj?astej?ie kombinuje ?anove tkanie s bavlnenou osnovou. ^[11]

Pou?itie tkanin [ upravi? | upravi? zdroj ]

?anove a zmesove tkaniny sa pou?ivaju na letne vrchne o?atenie a letnu obuv, na dekoracie, maliarske platno a vazbu knih. Tradi?ne prestieradla, obrusy a utierky z ?anovych tkanin su stale ?astej?ie nahradzovane lacnej?imi vyrobkami z bavlny a umelych vlakien. Men?ia ?as? priadzi sa pou?iva na vyrobu obuvnickych ?ijacich niti.

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

1. ↑ Historia ?anu: http://www.nova-institut.de/pdf/08-01-Flachs-Hanf_Buch_Carus_et_al.pdf Archivovane 2009-06-12 na Wayback Machine (str. 16, po nemecky)
2. ↑ ?tatistika FAO (anglicky): http://faostat.fao.org/site/567/DesktopDefault.aspx?PageID=567#ancor Archivovane 2012-06-19 na Wayback Machine
3. ↑ ?tatistika FAO 2009 (anglicky): http://www.naturalfibres2009.org/en/fibres/flax.html
4. ↑ Pestovanie a vyu?itie ?anu olejneho na Slovensku [online]. [Cit. 2016-09-01]. Dostupne online. Archivovane 2016-09-11 z  originalu.
5. ↑ Pou?itie vlakien: http://www.nova-institut.de/pdf/08-01-Flachs-Hanf_Buch_Carus_et_al.pdf Archivovane 2009-06-12 na Wayback Machine (str. 40, nemecky)
6. ↑ Vynosy v €/kg: http://www.nova-institut.de/pdf/08-01-Flachs-Hanf_Buch_Carus_et_al.pdf Archivovane 2009-06-12 na Wayback Machine (str. 37, nemecky)
7. ↑ Vlastnosti ?anovych vlaken: http://skripta.ft.tul.cz/list_pre.cgi?predmet=5&skripta=18&pro= Archivovane 2007-10-11 na Wayback Machine
8. ↑ Archivovana kopia [online]. [Cit. 2016-06-13]. Dostupne online. Archivovane 2016-03-04 z  originalu.
9. ↑ http://www.psp.cz/eknih/1929ns/ps/tisky/t0802_00.htm
10. ↑ Archivovana kopia [online]. [Cit. 2016-06-13]. Dostupne online. Archivovane 2017-08-10 z  originalu.
11. ↑ Pou?itie ?anovych priadzi (nemecky): http://www.die-leinenweber.de/lexikon_der_leinengewebe_111.html

• Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku Len na ?eskej Wikipedii.

Literatura [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Pospi?il a kol.: P?iru?ka textilniho odbornika , SNTL Praha 1981, str. 125-135, 499-530
• Sou?ek a kol.: Technologie p?adelnictvi , SNTL Praha 1986, str. 122-135