Mustafa ?smet ?nonu
turecky ?tatnik
2. prezident Turecka
V urade 1938  – 1950
Mustafa Kemal Ataturk Celal Bayar
Biograficke udaje
Rodne meno	Mustafa ?smet
Narodenie	24. september 1884 Smyrna , Osmanska ri?a
Umrtie	25. december 1973 (89 rokov) Ankara , Turecko
Politicka strana	CHP
Profesia	vojak, politik
Narodnos?	turecka
Vierovyznanie	Islam
Rodina
Man?elka	Mevhibe ?nonu
Deti	4
Odkazy
	?smet ?nonu (multimedialne subory)
Politicky portal   Biograficky portal

Mustafa ?smet ?nonu , predtym Mustafa ?smet Bey alebo ?smet Pasha , narodeny ako Mustafa ?smet (* 24. september 1884 , ?zmir  – † 25. december 1973 , Ankara ) bol turecky politik, druhy turecky prezident , viacnasobny predseda vlady a general, na?elnik Generalneho ?tabu Turecka. ^{[1] [2]}

Mlados? [ upravi? | upravi? zdroj ]

Narodil sa v starovekom greckom meste Smyrne v roku 1884. Zakladnu a strednu ?kolu v Sivase , nasledne za?al jeden rok nav?tevova? v rovnakom meste Pripravnu ?kolu pre ?tatnych uradnikov. Po roku v?ak prestupil do Istanbulu na Pripravnu ?kolu pre in?inierov a nakoniec v roku 1901 nastupil na Imperialnu ?kolu vojenskeho in?inierstva, ktoru ukon?il v hodnosti druheho poru?ika delostrelectva v roku 1903. Nasledne ?nonu promoval ako najlep?i v ro?niku na Vojenskej akademii v roku 1906. ^[3]

Vojenska kariera [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po ukon?eni ?koly bol ?nonu prideleny do 8. regimentu 2. armady Osmanskej ri?e v Adrianopole v hodnosti kapitana. V roku 1908 vstupil do reformneho hnutia Vybor pre jednotu a pokrok (tzv. Mladoturci ). ^[3] Ako dostojnik sa medzi rokmi 1910-1913 zu?astnil sa balkanskych vojen a na potla?ani povstania v Jemene. Slu?il tie? v prvej svetovej vojne , kde sa na kaukazskom fronte spoznal s Mustafom Kemalom, svojim neskor?im politickym spojencom. ^[3]

Po skon?eni vojny odi?iel do Anatolie , kde sa pripojil k tureckemu narodnemu hnutiu, ktoremu sa nepa?ilo uzemne delenie pozostatkov Osmanskej ri?e Dohodovymi mocnos?ami. V rokoch 1920 a? 1921 bol velite?om zapadneho frontu a na?elnikom generalneho ?tabu Mladotureckeho hnutia po?as Tureckej vojny za nezavislos? , neskor bol opatovne na?elnikom generalneho ?tabu Turecka v rokoch 1922-1924. Za jeho ve?ky triumf sa poklada pora?ka Grekov v druhej bitke pri ?nonu od marca do aprila 1921, ?o predstavovalo prve vyznamne vi?azstvo tureckych vojsk v grecko-tureckom konflikte a prakticky obrat vojny. Ako zastupca Turecka sa tie? zu?astnil rokovani na konferencii v Lausanne v roku 1923, ktora znamenala pre Turecko odvratenie nepriaznivej mierovej zmluvy zo Sevres pri Pari?i z roku 1919. 24. jula 1923 tu za Turecko podpisal mierovu zmluvu , ktora znamenala medzinarodne uznanie krajiny. ^[2]

Politicka kariera po vzniku Turecka [ upravi? | upravi? zdroj ]

Neskor v roku 1923 se po vyhlaseni Tureckej republiky stal prvym predsedom vlady. Bol predstavite?om kemalistickej strany Cumhuriyet Halk Partisi (Republikanskej ?udovej strany) a jej podpredsedom pri Mustafovi Kemalovi Ataturkovi . Urad premiera zastaval trikrat (1923-1924, 1925-1937 a 1961-1965). Po zavedeni zakona o priezviskach v roku 1934 mu prezident Ataturk dal priezvisko ?nonu pod?a obce, kde sa konala jeho vi?azna bitka z dob Tureckej vojny za nezavislos?. Po smrti Ataturka v roku 1938 se stal tureckym prezidentom. Ako prezident vladol do roku 1950. Na jeho politickej kariere byva vyzdvihovany jeho pragmaticky a optimisticky postoj, skuto?ne ?tatnictvo a podporu tolerancie a sekularizmu. ^{[4] [1]} V porovnani s despotickou vladou Ataturka komentatori oce?uju inteligentnu a realisticku cestu, ktoru Inonu zvolil na prechod z nedemokratickeho ?tatu jednej strany (CHP) na pluralitnu demokraciu. Sna?il sa rozvija? zahrani?nu politiku dobrych vz?ahov s ?o mo?no najva??im po?tom krajin, vratane USA, Spojeneho kra?ovstva, Francuzska, nacistickeho Nemecka ?i ZSSR. Jeho zasluhou ostalo Turecko po?as druhej svetovej vojny neutralne. ^[3] Prve slobodne vo?by, o ktore sa Inonu pri?inil, v roku 1950 CHP prehrala a Inonu pre?iel "s rados?ou" do opozicie. Ozna?il tuto volebnu pora?ku od Demokratickej strany ako jeho "najva??ie vi?azstvo". ^[4] Po skon?eni mandatu prezidenta sa vratil do uradu predsedu vlady v roku 1961 po vojenskom prevrate. Po?as jeho premierstva na uzmierenie zapadnych spojencov Turecka pri krize na Cypre v roku 1964 zapojil Turecko do Bandungskej skupiny. ^[1] Na zaver politickej kariery sa anga?oval v tureckom parlamente, Ve?kom narodnom zhroma?deni .

Zomrel v roku 1973 v Ankare , jeho pozostatky boli 28. decembra 1973 ulo?ene v ankarskom mauzoleu Anıtkabir na proti?ahlej strane nadvoria oproti Ataturkovym. ^[5]

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

1. ↑ ^{a b c} LIEBMANN, George W.. Diplomacy Between the Wars: Five Diplomats and the Shaping of the Modern World . Londyn : Tauris, 2008. ISBN 9781845116378 . S. 174-175. (po anglicky)
2. ↑ ^{a b} VANDER LIPPE, John M.. The "Other" Treaty of Lausanne: The American Public and Official Debate on Turkish-American Relations [online]. The Turkish Yearbook, Vol. XXIII, 1993, [cit. 2019-05-17]. [dergiler.ankara.edu.tr/dergiler/44/683/8687.pdf Dostupne online.] (po anglicky)
3. ↑ ^{a b c d} ?smet ?NONU [online]. Ankara: Presidency of The Republic of Turkey, [cit. 2019-05-19]. Dostupne online. (po anglicky)
4. ↑ ^{a b} HEPER, Metin. Ismet Inonu: The Making of a Turkish Statesman . Leiden : E.J.Brill, 1998. S. 274. (po anglicky)
5. ↑ Anıtkabir [online]. Ankara: Ministerstvo kultury a turizmu Tureckej republiky, [cit. 2019-05-19]. Dostupne online. (po anglicky)

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu ?smet ?nonu