z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
?ordi Abad?iev
(
mac.
?ор?и Аба?иев
; *
7. oktober
1910
,
Dojran
?
2. august
1963
,
Skopje
) bol
macedonsky
prozaik
,
publicista
a
historik
.
Roku
1918
jeho rodina emigrovala do
Bulharska
, kde pre?il tridsa? rokov ako emigrant. Do
Macedonska
sa vratil roku
1948
. V
Sofii
vy?tudoval pravo a zapojil sa do macedonskeho narodneho a literarneho hnutia. Redigoval ?asopis Makedonsko zname a bol ?lenom Macedonskeho literarneho kru?ku.
Svoje prve literarne pokusy pisal po
bulharsky
? zbierky ??t a reporta?i Posledna sre?ta (
1936
, Posledne stretnutie) a Trud i chora (
1936
, Praca a ?udia). Po navrate do vlasti sa anga?oval pri zalo?eni Ustavu narodnych dejin, v ktorom potom pracoval. Napisal nieko?ko ?tudii a stati na historicku temu, pisal tie? poviedky a novely. V
macedon?ine
vydal zbierky poviedok Izgrev (
1950
, Vychod slnka), Posledna sredba (
1953
, Posledne stretnutie) a Epopeja na no?ot (
1951
, Epopej no?e), v nie prili? vydarenom romane Aramisko gnezdo (
1954
, Zbojnicke hniezdo) sa nevyhol ?ernobielemu videniu. Po dlh?ej odmlke vydal svoj najvyznamnej?i psychologicky roman Pustina (
1961
, Pu??), v ktorom spracoval temu svedomia dvoch solunskych atentatnikov, ktori v roku
1903
vyhodili do povetria Osmansku banku. Roman je desivou uvahou o zmysle ?ivota a obeti za vlas?.
