?abra?
Hrad
Hradna zrucanina ?abra?
?tat	Slovensko
Region	Banskobystricky
Okres	Krupina
Obec	?abradsky Vrbovok
Nadmorska vy?ka	305  m n. m.
Suradnice	48°14′36″S 19°06′21″V  /  48,243392°S 19,105833°V  / 48.243392; 19.105833
Vznik	13. storo?ie
Pre verejnos?	verejnosti pristupny
Naj?ah?i vystup	z obce ?abradsky Vrbovok
Poloha hradu ?abra? na Slovensku
Poloha hradu ?abra? v Banskobystrickom kraji
Wikimedia Commons: ?abra? Castle
Mapovy portal GKU: katastralna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portal, ktoreho su?as?ou je tato stranka:   Geograficky portal

?abra? ^[1] alebo Litava je hradna zrucanina nachadzajuca sa pri obci ?abradsky Vrbovok uprostred Krupinskej planiny na kopci nad udolim Litavy . Povodne sa tento hrad nazyval Litava.

Dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Postaveny bol v 13. storo?i v obci ?abradsky Vrbovok a prva pisomna zmienka je z roku 1276. Patri do skupiny stredoslovenskych hradov, ktorych u?elom bola ochrana ciest veducich k banskym mestam. V druhej polovici 16. storo?ia bol dole?itou protitureckou pevnos?ou a Turci sa ho nieko?kokrat marne sna?ili doby?. Jeho stredoveke jadro sa skladalo z ustrednej ve?e chranenej ?tyrmi ba?tami a z hradneho palaca , ktory stal nad dobre kontrolovanym zalomenym vstupom do horneho nadvoria. V polovici 15. storo?ia bol hrad na kratku dobu aj sidlom Jiskrovych vojsk. Roku 1511 sa stal majetkom ostrihomskeho arcibiskupa Toma?a Bakoca , ktory ho dal okolo roku 1520 upravi? a prestava?. S opev?ovacimi pracami a s roz?irovanim obytnych priestorov sa pokra?ovalo aj v druhej polovici 16. storo?ia , a to hlavne na predhradi. Hrad bol v tej dobe vo vlastnictve Palfiovcov a po nich ho dostal do vlastnictva vojensky velite? Jan Kru?i? , povodom z Chorvatska . Roku 1622 ziskal hrad do dr?by ?al?i vojensky velite? P. Kohari. Posledne prestavby v 17. storo?i premenili vnutorny hrad na pohodlne panske sidlo. Ke? sa v 18. storo?i Kohariovci pres?ahovali do novopostaveneho honosneho domu vo Svatom Antone , vyznam hradu rychlo upadal. Upadok bol urychleny tym, ?e ho i sami majitelia roku 1812 nechali podpali?, aby tym zabranili obsadeniu hradu lupe?nymi rytiermi. Su?as?ou hradu je aj sypka, dostavana do arealu hradu v 19.storo?i. Na poslednych kresbach z 19. storo?ia ju vidno e?te ako funk?nu budovu, dnes spolu s hradom su u? ruinami.

Exterier [ upravi? | upravi? zdroj ]

Hrad je na kopci, ktory obteka rieka Litava a poskytuje mu tak prirodzenu ochranu. Horny hrad , postaveny na pretiahnutom vrchole, tvorila ve?a, roz?ahle nadvorie s palacovymi stavbami a hospodarskymi budovami, ktore poskytovali dostatok pohodlia a zabezpe?ovali v?etky potreby na byvanie ??achty . Do horneho hradu sa vstupovalo na severnej strane cez trojposchodovu podpivni?enu branu pravdepodobne s padacim mostom. Na zapadnej strane boli bastiony a men?ie ba?ty , ktore tvorili sustavu obvodoveho opevnenia, alebo dolneho hradu. Ten tvorila na vychode aj obytna budova, ur?ena pravdepodobne pre posadku, na juhozapade brana s ba?tou a na juhu vstupna brana opa? rie?ena ve?ou s podla?im nad branou a predsunutou branou, ktoru chranili dve mohutne strie?ne a padaci most .

Galeria [ upravi? | upravi? zdroj ]

• 
  poh?ad od cesty
• 
  most a vstupna brana
• 
  poh?ad od vstupnej ?asti
• 
  budova sypky na nadvori hradu
• 
  poh?ad na vstupnu ?as? z ve?e

Zaujimavosti [ upravi? | upravi? zdroj ]

?abradsky hradny vrch a jeho okolie je prirodnou rezervaciou s najbohat?im vyskytom plazov na uzemi Slovenska (?ije tu najma mno?stvo u?oviek ).

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Literatura [ upravi? | upravi? zdroj ]

• MALINIAK, Pavol: ?abradske panstvo v stredoveku. Banska Bystrica : Belianum, 2019. 224 s. ISBN 978-80-557-1625-1

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu ?abra? (hrad)

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Zamky.sk ? zdroj, z ktoreho (povodne) ?erpal tento ?lanok.

• Detaily z historie hradu a fotky Archivovane 2016-03-10 na Wayback Machine
• Zdru?enie RONDEL [1]
• Maliniak, P. 2013: K posobeniu Jana Kru?i?a na hrade ?abra?. Acta Historica Neosoliensia 16, 205-223.