Slobodomurari
su nadnarodne neverejne
zdru?enie
, ktore vznikalo ako
aristokraticko
-
me?tianske
, neskor ako elitne
bur?oazne
vyrazne kozmopolitne kluby socialno-etickeho a humanitarneho charakteru, venujuce sa
filozofickej
?innosti, v minulosti aj
alchymii
. Tajuplnos? slobodomurarov v minulosti viedla k obvineniam zo vzajomneho poskytovania obchodnych a inych vyhod, ?i vplyvu na policiu
[1]
.
Slobodomurarska mytologia odvodzuje vznik hnutia od stavite?ov pyramid v starovekom Egypte.
Ina legenda hovori o vzniku slobodneho murarstva pri stavbe
?alamunovho chramu
. Pod?a tejto tradicie poslal Hiram, kra? Tyru, stavite?a Hirama Abiho ku kra?ovi
?alamunovi
na vedenie stavby jeruzalemskeho chramu. Hiram rozdelil robotnikov na tri stupne ? u??ovsky, tovari?sky a majstrovsky. Stupne mali svoje tajomstva, dorozumievacie znaky, slova a dotyky. Mzdu vyplacali u??om a tovari?om pred st?pmi a majstrom v strednej izbe, pri?om sa museli preukaza? danym znakom, slovom a dotykom ? tzv. tehlovanie.
Traja lakomi tovari?i napadli Hirama, jeden pravitkom, druhy zdvihadlom a treti kladivom. Hiramovu m?tvolu zakopali na luke, kde ju po h?adani na?li deviati robotnici.
?al?ie legendy hovoria o slobodomurarstve u Chaledejcov a Feni?anov, ktori sa preplavili do Britanie a odovzdali svoje poznatky druidom. Niektori zapo?itali k slobodomurarom aj u?astnikov kri?iackych vyprav.
Prehistoria slobodneho murarstva pravdepodobne stoji na stavebnych a kamenarskych cechoch. Pripominali ich hlavne svojim uzavretym charakterom a obradnym prijimanim ?lenov. Ke??e kamenari sa v stredoveku nemuseli podria?ova? mestskemu cechovemu systemu a mohli sa slobodne pohybova?, vytvorili ?pecificku organizaciu vyzna?nu sudr?nos?ou, symbolikou a zvykmi.
Za oficialny vznik slobodneho murarstva sa pova?uje
24. jun
1717
, ke? sa v Londyne spojili ?tyri lo?e stretavajuce sa v miestnych hostincoch do Londynskej ve?kolo?e (
The Grand Lodge of London and Westminster
) pod vedenim ve?majstra Anthonyho Sayera, nazov ktorej sa neskor zmenil na Ve?ku lo?u Anglicka.
V roku
1723
boli vydane Stare povinnosti slobodnych murarov (
The Constitutions of the Free-masons
) od Jamesa Andersona, ktora zakotvila politicku toleranciu, nabo?ensky pluralizmus v deistickej forme, nutnos? riadenia sa moralnymi zasadami a rovnos? ?lenov.
Stare povinnosti zaviedli tzv. Svatojansky system, tj. tri stupne ?lenstva - u??ov, tovari?ov a majstrov.
Postupne rastla spolo?enska presti? hnutia a rastol aj po?et ?lenov. Do britskych lo?i vstupovali aj cudzinci v roku
1730
bol do lo?e uvedeny baron
Charles-Louis de Montesquieu
a v roku
1731
dokonca vojvoda
Franti?ek Lotrinsky
.
V roku
1733
pribudla prva americka lo?a v Massachusetts a v roku
1776
u? slobodomurari zohravali dole?itu ulohu pri pisani americkej demokratickej ustavy.
Roku
1735
vznikol Ve?ky Orient Francuzska.
V rokoch
1751
–
1766
vychadza vo Francuzsku
Encyklopedia
, na ktorej sa podie?ali aj slobodomurari.
Ve?kolo?a alebo Ve?ky Orient je nezavisly a suverenny subjekt, ktory spaja slobodne murarske hnutie v danej krajine alebo geografickej oblasti. Murarstvo nema ?iaden v?eobecny jednotny zastre?ujuci vykonny a riadiaci organ.
Lo?a je zakladna organiza?na jednotka slobodneho murarstva. Ka?da nova lo?a musi ma? dekret oprav?ujuci lo?u k stretavaniu a murarskej praci. Lo?a vznika ritualom Vnesenia svetla.
?lenstvo v lo?i je zva??a trojstup?ove (svatojansky system). Od jedneho k druhemu stup?u vedie zasvatenie (iniciacia). Prvym stup?om je stupe? u??a, potom sa dosahuje hodnos? tovari?a a majstra. Lo?u vedie tzv. ?
ctihodny majster
", ktoreho si slobodne volia ?lenovia lo?e ka?dy rok. Napriek tomu, ?e je fakticky ?tatutarom lo?e, vystupuje ako tzv. ?
primus inter pares
", ?i?e prvy medzi rovnymi. Niektore rity a lo?e poznaju e?te tzv. ?vysoke stupne“ (
Side degrees
).
Najva??ou slovenskou organizaciou Slobodnych murarov je Ve?ka lo?a Slovenska.
[2]
Uznavaju ju desiatky ve?kych lo?i na celom svete, vratane britskej ve?kej lo?e United Grand Lodge of England.
[3]
Svojich zastupcov vo Ve?kej lo?i Slovenska ma pa? slobodomurarskych lo?i. Najstar?ou je lo?a Humanizmus,
[4]
, zalo?ena
Petrom Bu
pod za?titou VOF (Ve?ky Orient Francuzska)
[5]
do ktorej bolo vnesene svetlo v roku 1993. Po nej vznikli lo?e Kozmopolis
[6]
a Libertas. V roku 2014 vznikla v Ko?iciach lo?a Pavol Jozef ?afarik a v Bratislave lo?a Quatuor Coronati. D?a 1. oktobra 2016 vznikla bratislavska lo?a General ?tefanik. D?a 9.12.2019 vznikol v Bardejove slobodomurarsky trojuholnik s nazvom Mi?kovsky. Do tejto vetvy slobodomurarstva mo?u vstupova? iba mu?i (ide o takzvany konzervativny smer slobodomurarstva), ktori musia veri? vo vy??i tvorivy princip.
Na Slovensku existuje aj
zmie?ane slobodomurarstvo
, v jeho ramci v Lo?ach pracuju spolo?ne ?eny aj mu?i. Tuto vetvu na Slovensku reprezentuje Lo?a Phoenix (R:. L:. Phoenix Or:. Bratislava). Lo?a ma ?islo 1962 a pracuje v ramci medzinarodneho zmie?aneho radu
Le Droit humain
, ktoreho prva Lo?a vznikla na uzemi dne?neho ?eskoslovenska u? v roku 1913.
V priebehu dejin slobodomurarstva sa odli?ili rozne prudy, ktore sa zva??a odli?uju iba po?tom stup?ov.
- Staroveky a prijaty ritus ?kotsky sa zameriava viac na
mystiku
a individualnu duchovnu cestu. ?kotsky ritus ma 33 stup?ov zasvatenia.
- Francuzsky ritus alebo tie? kontinentalny ?i liberalny, zamerany nielen na etiku a filozofiu, ale aj na otazky socialneho usporiadania a politiky. Okrem zakladnych troch stup?ov (svatojansky system) ma ?al?ie ?tyri stupne.
- ?vedsky ritus je variaciou slobodomurarstva pou?ivany v ?vedsku, Norsku, Dansku, Finsku a na Islande. ?lenstvo zah??a tri Svatojanske stupne potom ?al?ie tri tzv. Svato-Ondrejske stupne, ?tyri Hlavne stupne a ?estny Stupe? rytiera ?erveneho kri?a.
- Yorksky ritus alebo tie? americky obrad. Je to vlastne zoskupenie samostatnych organizacii - Kra?ovska murarska archa, Murari hrobky a Templarski rytieri.
- Ritus prisnej observencie ?iadal odstranenie vplyvu okultnych vied a prisnu disciplinu. Ritus zanikol v roku 1782.
Po roz?ireni slobodomurarstva za?ali vznika? podobne hnutia, ktore sa za?lenili priamo do murarskych lo?i alebo existovali samostatne a verejnos?ou boli spajane so slobodnymi murarmi.
- Iluminati
boli zvazom zalo?enym v roku 1776 v Ingolstadte profesorom cirkevneho prava
Adamom Weishauptom
. Iluminati sa sna?ili ?iri? my?lienky osvietenstva prostrednictvom spisov francuzskych encyklopedistov a zakladanim ?itate?skych spolo?nosti. Neskor sa podarilo zapoji? iluminatstvo do slobodomurarstva, pri?om prve stupne mali slu?i? ako priprava na ?innos? v lo?ach.
- Rosenkrucianske hnutie
je vysokostup?ove ezotericke zdru?enie. Hlavnym poslanim sa stala
alchymia
. V rade sa dodr?iavala uplna ml?anlivos?.
- Rytieri a bratia sv. Jana Evanjelistu z Azie v Europe
alebo azijski bratia boli okultnym vyrazne protiosvieteneckym spolo?enstvom vychadzajucim zo slobodomurarstva, pri?om zakladom ich systemu a obradov je
kabala
a ?iselna symbolika.
Kritici slobodomurarov ich ?asto chybne vnimaju ako
nabo?ensku
organizaciu, oni sami taketo zaradenie odmietaju a ozna?uju sa ako
bratstvo
. Postoj k nabo?enstvu sa meni s dobou a miestom, dnes mo?u slobodomurari v tej istej lo?i vyznava? rozdielne nabo?enstva, alebo v
liberalnom
,
otvorenom
slobodomurarstve ? aj nevyznava? nijake. V otvorenej?ich francuzskych, ?panielskych, portugalskych, talianskych a inych Radoch viera nie je povinna, je otazkou osobneho presved?enia.
27. aprila
1738
pape?
Klement XII.
vydal bulu
In eminenti
, v ktorej zatracuje slobodomurarov pod trestom kliatby, preto?e ?sposobuju zlo nielen ?tatnemu pokoju, ale aj spase du?e“.
[7]
A? nove znenie katolickeho prava z roku 1983 neobsahuje hrozbu
exkomunikacie latae sententiae
slobodomurarov. Napriek tomu
katolici
pova?uju prislu?nos? k slobodomurarom za hriech. Katolicka cirkev v?ak upravila svoje rozhodnutie a preto trva na tom, ?e prislu?nos? k lo?am je nezlu?ite?na s katolickou vierou. Vyhlasenie Kongregacie pre nauku viery z roku 1984 tie? tvrdi, ?e vstup do slobodomurarskych zdru?eni ?zostava v cirkvi na?alej zakazane" a veriaci, ktori tam vstupili ?su v stave ?a?keho hriechu a nemo?u pristupova? k svatemu prijimaniu".
Slobodomurarstvo je ob?ubeny namet roznych kon?pira?nych teorii a
antisemiti
ho ?asto ozna?ovali ako ??idomurarske“.
Slobodomurari boli zakazani v nacistickom Nemecku aj v
komunistickych
?tatoch ? s vynimkou Kuby. Dnes su legalni takmer v?ade, vratane katolickych krajin.
- ↑
Balikova, J. a kol.
Ilustrovana encyklopedia ?udskej vzdelanosti.
Reader's Digest Vyber, Bratislava, 2009, s. 117
- ↑
Ve?ka lo?a Slovenska
[online]. Ve?ka lo?a Slovenska, [cit. 2015-01-03].
Dostupne online.
- ↑
United Grand Lodge of England
[online]. United Grand Lodge of England, [cit. 2015-01-03].
Dostupne online.
- ↑
H U M A N I Z M U S
[online]. H U M A N I Z M U S, [cit. 2015-01-03].
Dostupne online.
- ↑
ETRELIBRE.
Vstupna strana
[online]. www.call-of-bratislava.com, [cit. 2018-12-03].
Dostupne online.
- ↑
Kosmopolis Lodge No.2 Bratislava
[online]. Kosmopolis Lodge No.2 Bratislava, [cit. 2015-01-03].
Dostupne online.
Archivovane 2015-01-03 z
originalu.
- ↑
Klement XII., Bulla In Eminenti;
[1]
Archivovane
2009-05-24 na
Wayback Machine
alebo
[2]
Archivovane
2011-06-11 na
Wayback Machine
- ANTONIN, Lubo?:
Zlaty v?k svobodneho zedna?stvi v ?echach.
Praha : P?dorys ? Argo, 2010.
ISBN 978-80-257-0317-5
- BERANEK, Josef:
Tajemstvi lo?i : Svobodne zedna?stvi bez legend a myt?.
Praha : Mlada fronta, 1994.
- BERESNIAK, Daniel:
Slobodomurari - Stavitelia svetla.
Bratislava : Sofa, 2002.
ISBN 80-89033-21-0
- BLACKSTOCK, Peter (ed.):
Tajny symbol.
Praha : Argo, 2010.
- BOROVI?KA, Michael:
Tajne d?jiny zedna?skych lo?i.
Praha : Ottovo nakladatelstvi ? Cesta, 2003.
ISBN 80-7181-814-3
- BOUCHER, Jules:
Zedna?ska symbolika, aneb, Kralovske um?ni op?tovn? objasn?ne a obnovene podle pravidel tradi?ni esotericke symboliky.
Praha : Trigon, 1998.
ISBN 80-86159-09-4
- BRADLEY, Michael:
Tajemstvi svobodnych zedna??.
Praha : Area, 2007.
ISBN 978-80-7390-000-7
- CECHUROVA, Jana:
?e?ti svobodni zedna?i ve XX. stoleti.
Praha : Libri, 2008.
- COOPER, Robert:
Tajemstvi zedna?skeho kodu. Bratrstvo v prom?nach ?asu.
Plejada; 2010
- DEDOPULOS, Tim:
Svobodni zedna?i : neznamy sv?t nejznam?j?iho bratrstva v historii.
Praha : Metafora, 2006.
ISBN 80-7359-055-7
- DUCHANEOVA, Sangeet:
Svobodne zedna?stvi.
Praha : Slovart, 2007.
ISBN 978-80-7209-954-2
- GRANDT, Guido:
?erna kniha svobodnych zedna??.
Praha : Kni?ni klub; 2010.
ISBN 978-80-242-2585-2
- HAUBELT, Josef:
Wolfgang Amadeus Mozart v jasu svobodneho zedna?stvi.
Praha : Slavy dcera, 2006.
ISBN 80-903725-1-1
- HRADSKA, Katarina:
Slobodomurarske lo?e v Bratislave. Tajne dejiny Bratislavy.
Bratislava : Vydavate?stvo PT, 2005.
- JAVOR, Martin:
Slobodomurarske hnutie v ?eskych krajinach a v Uhorsku v 18. storo?i.
Pre?ov : Pre?ovska univerzita, 2009.
- JAVOR, Martin:
Slobodomurarske Ko?ice
, Sofa; 2010
- JIROUNEK, Petr:
Mezi Prahou a ?enevou : Neurov?da, ?ivotni nahody a svobodni zedna?i.
Praha : Galen, 2010.
ISBN 978-80-7262-651-9
- KINNEY, Jay:
Svobodni zedna?i: Mytus a skute?nost; odhaleni pravdy o jejich historii, symbolech a tajnych ritualech.
, Praha : Prah, 2010.
ISBN 978-80-7252-311-5
- KNIGHT, Christopher, LOMAS, Robert:
Kli? k Chiramovi.
Praha : Argo, 2010.
ISBN 978-80-257-0261-1
- LOMAS, Robert:
Oto?i? Chiramovym k?u?om
, Remedium; 2007.
- LOMAS, Robert:
Vid?ni v temnotach.
Praha : BB art, 2006.
- MACNULTY, Kirk W.:
Svobodne zedna?stvi - symboly, tajemstvi, vyznam.
Praha : Kni?ni klub, 2008.
- STEWART, Michael James Alexander, princ z Albany:
Templa?i a tajna moudrost islamu. Nezname d?jiny svobodneho zedna?stvi.
Praha : Grada, 2010.
ISBN 978-80-247-3222-0
- RIDLEY, Jasper:
Svobodni zedna?i.
Praha : BB art, 2004.
ISBN 80-7341-358-2
- RIPA MONTESANO, Domenico V.:
Vademecum di Loggia.
Roma : Edizione Gran Loggia Phoenix, 2009.
ISBN 978-88-905059-0-4
- ROBINSON, John:
Zrozeni v krvi : ztracena tajemstvi svobodnych zedna??.
, Olomouc : Votobia, 1996.
ISBN 80-7198-113-3
- SRB, Toma?:
?ad svobodnych zedna?? 1.
Praha : Emitent, 2001.
ISBN 80-7281-085-5
- SRB, Toma?:
?ad svobodnych zedna?? 2.
Praha : Emitent, 2003.
ISBN 80-7281-111-8
- SRB, Toma?:
?ad svobodnych zedna?? 3.
Praha : Emitent, 2009.
ISBN 978-80-7281-329-2
- SUMONYI, Zoltan:
Znovuobjavene tajomstvo
, 2005
- SYS, Karel:
Praha zedna?ska.
Praha : BVD, 2009.
ISBN 978-80-87090-27-5
- VONKA, Rudolf Jordan:
Co je zedna?stvi?
Praha : vl. nakladom, 1935.
- VONKA, Rudolf Jordan:
Zedna?ska symbolika.
Praha 1928
- WALLACE-MURPHY, Tim:
Svobodni zedna?i. D?jiny hnuti a mysticke souvislosti.
, Praha : Svojtka & Co., 2007.
ISBN 978-80-7352-625-2
- WENDLING, Peter:
Neomylni. Tajomstva exkluzivnych klubov, lo?i a kru?kov.
Bratislava : Slovensky spisovate?, 1999.
- ZACHYSTAL, Franti?ek:
Vznik svobodneho zedna?stva v ?echach.
Praha : Ji?i A. Dregr, 1937.