Boris III.
, narodeny ako Boris Clement Robert Maria Pio Stanislav Sasko-cobursko-gothajsky (*
30. januar
1894
,
Sofia
,
Bulharsko
? †
28. august
1943
, Sofia) bol prvy
bulharsky
panovnik
v
Bulharskom carstve
.
Druhy predstavite?
Sasko-cobursko-gothajskej dynastie
nastupil na tron v ?a?kom obdobi dejin Bulharska, ke? sa cez krajinu prehnali tri vojny a Bulharsko stalo na pokraji ekonomickej katastrofy. Novy monarcha, ktory od
3. oktobra
1918
na trone vystriedal svojho otca
Ferdinanda I.
bol mlady a nemal e?te ve?a politickych skusenosti, ale aj napriek tymto nevyhodam sa dokazal s vtedaj?ou situaciou vo svojej krajine vysporiada?.
V prvych povojnovych rokoch krajina pre?ivala ?a?ke krizy, v dosledku ktorych obyvatelia organizovali ?trajky a ozbrojene konflikty (
1923
–
1925
). V tomto obdobi v?ak mlady car nema silu, aby krizu zasadnej?ie ovplyvnil. Po roku
1926
, kedy sa v krajine aj jeho pri?inenim situacia upokojila, parlamentna demokracia mala dobru vychodiskovu poziciu a viedla ?tat v sulade s ustavou.
V roku
1934
vypukol ?al?i
prevrat
, po ktorom bola v Bulharsku ustanovena diktatura fa?istickeho typu. Carovi sa tentokrat podarilo zasiahnu? a oslabi? moc diktatury. Od tohto momentu viedol zahrani?nu politiku Bulharska fakticky sam. Do ve?kej miery sa mu v krajine podarilo zabezpe?i? pokojnu situaciu, ktora bola pre ?al?i rozvoj ekonomiky potrebna. Po?as svojej vlady k uzemiu Bulharska pripojil uzemie ju?nej
Dobrud?e
a s pomocou nemeckej armady aj
Zapadnu Traciu
.
T?rnovska ustava
bola v?ak do ve?kej miery ne?inna a politicke strany zakazane po prevrate v roku 1934 sa neobnovili.
V
druhej svetovej vojne
bolo Bulharsko spojencom
Nemecka
, ?o malo va?ne dosledky. Po jej za?iatku car Boris III. nasmeroval krajinu k ?lenstvu vo zvaze krajin
osi Rim-Berlin-Tokio
s cie?om preusporiada? vysledky
Neulskej mierovej zmluvy
. S pomocou
Berlina
Moskvy
sa Sofii v roku
1940
podarilo vydoby? si od
Bukure?ti
uzemie ju?nej Dobrud?e prostrednictvom
Krajovskej dohody
. Car odmietol sovietske ponuky na uzatvorenie mieroveho dohovoru a zmluvy, ktora by postavila Bulharsko do role vazala
Sovietskeho zvazu
a naopak umo?nil roz?iri? vplyv Nemecka a
Adolfa Hitlera
na
Balkanskom polostrove
.
V aprili roku
1941
z uzemia Bulharska nemecke nacisticke vojska napadli
Juhoslaviu
a
Grecko
, ?im bolo Bulharsko fakticky vtiahnute do vojny. Po skon?eni bojov na jeho uzemi malo mo?nos? privlastni? si bulharske etnicke obyvate?stvo ?ijuce v pohrani?i
Srbska
a Bulharska,
Vardarskeho Macedonska
a
Zapadnej Tracie
, av?ak len do konca druhej svetovej vojny (
8. maj
1945
).
V roku
1943
po tlaku Nemecka Boris III. suhlasil s deportaciou
?idovskeho
obyvate?stva ?ijuceho v Bulharsku. Prva faza deportacie sa uskuto?nila za spoluprace bulharskej diplomacie, av?ak druha bola zastavena pre pretrvavajucu nespokojnos? narodnych a cirkevnych predstavite?ov krajiny.
Car zomrel kratko po navrate z nav?tevy u Hitlera
28. augusta
1943
. Pochovany je v
Rilskom kla?tore
, ale v roku
1944
na prikaz komunistov jeho telo exhumovali a dodnes sa zachovalo iba jeho srdce, ktore je ulo?ene na mieste jeho povodneho odpo?inku.
Dodnes nie je pri?ina jeho smrti jednozna?ne znama. Vedu sa o nej spory a v Bulharsku koluju chyry, ?e bol otraveny vlastnou man?elkou na Hitlerovo ?elanie. Dokazy v?ak neexistuju. Druha hypoteza carovej smrti sa vysvet?uje ako vysledok vz?ahov medzi Borisom III. a Hitlerom, ktory ?iadal od cara, aby mu poslal na
vychodny front
na pomoc vojska proti
?ervenej armade
, ?o v?ak Boris III. odmietol.
Po jeho smrti ho na trone vystriedal jeho syn
Simeon II.
.
V roku
1930
sa o?enil s princeznou
Janou Savojskou
(*
1907
- †
2000
), dcerou talianskeho kra?a
Viktor Emanuel III.
Mali dve deti:
- Commons ponuka multimedialne subory na temu
Boris III.
- Bobev B. : Uryvky z dejin Bulharska (1878 - 1944), Zefir, Sofia, 1992.