Starozakonne k?azstvo
upravi?
U patriarchov v ?idovstve sa nenachadza ni? podobne (neexistuje kvalifikovany k?az
Boha
Abrahama
,
Izaka
a
Jakuba
). Leviho narod do ?ias Exodu je iba svetskym kme?om, bez posvatnych funkcii.
A? po?nuc
Moj?i?om
, ktory bol z levitskeho kme?a, vznika ur?ita ?pecializacia na kultove funkcie. No popri levitskom k?azstve sa ?alej udr?iava rodinne k?azstvo.
Za ?ias monarchie vykonava kra? viacere funkcie (medzi nimi aj k?azske): prina?a obety, po?ehnava ?ud; je skor akymsi patronom k?azstva, ale nie je ?lenom posvatnej kasty.
V roku
621 pred Kr.
Jozia? zru?il miestne svatyne, nastolil tak levitsky monopol a zvrchovanos? jeruzalemskeho k?azstva. Jozia?ovou reformou, ktora prekra?ovala predpisy Deuteronomia (Dt 18,6nn) vznika rozli?ovanie medzi k?azmi a levitmi.
Padom chramu a monarchie
587 pred Kr.
k?azstvo je oslobodene od vplyvov a poku?eni politickej moci a stava sa tak nabo?enskym vodcom naroda. K?azska hierarchia pozostavala z ve?k?aza, pod nim su k?azi, synovia
Arona
a napokon leviti (ni??ie duchovenstvo). K levitom sa pridru?uju spevaci a vratnici.
Do roku
172 pred Kr.
neboli v hierarchii ?iadne zmeny. A? v roku 171 pred Kr. bol pre politicke intrigy zavra?deny
Onia? III.
- posledny ve?k?az pochadzajuci od Sadoka a krali Syrie ustanovuju jeho nastupcov bez oh?adu na jeho rodokme?. Z nich sa stavaju viac politicki a vojenski ako nabo?enski vodcovia, ?im vyvolavaju opoziciu
farizejov
. Nakoniec, po?nuc
Herodesom
, ve?k?azov ur?uje politicka moc. Ve?k?azov si vyberali z ve?kych k?azskych rodin.
K?azske funkcie
upravi?
V starodavnych nabo?enstvach su k?azi slu?obnikmi kultu, stra?cami posvatnych tradicii. V
Izraeli
napriek spolo?enskemu vyvinu, k?azstvo v?dy vykonava dve zakladne slu?by:
- slu?ba kultu
- slu?ba slova
K?az je ?lovekom svatyne. Prijima veriacich v Bo?om dome, predseda pri
liturgii
. V judaizme a katolicizme je hlavnym ukonom prina?a? obetu, kde vystupuje ako prostrednik medzi
Bohom
a ?udom. Bohu prina?a obetu veriacich a veriacim prina?a Bo?ie po?ehnanie. Rovnako postupuje
Moj?i?
pri obete zmluvy na
Sinaji
(Ex 24, 4-8). V novozakonnom protestantskom kres?anstve u? k?az obetu neprina?a - preto?e jedinu dostato?nu obe? priniesol Je?i? Kristus.
V
Mezopotamii
a v
Egypte
vykonaval k?az
ve?tenie
. V starodavnom Izraeli podobne naraba s
efodom
, alebo s
urimom
a
tumimom
, po
Davidovi
sa tieto ukony u? vo
Svatom pisme
nespominaju, lebo Bo?ie slovo sa k ?udu dostava inou cestou: cez rozpravanie
prorokov
. Ti poukazuju na vyznamne spomienky z minulosti a nachadzaju zmysel. K?azi su slu?obnikmi tohto slova, opakuju veriacim rozpravania ktore zdovod?uju vieru. Pri obnovach Zmluvy oni vyhlasuju
Toru
a vykonavaju ulohu sudcu (Dt 17,8-13). Staraju sa o redakciu Zakona.
Novozakonne k?azstvo
upravi?
Ani jeden novozakonny text pre zodpovednych ?inite?ov
Cirkvi
nedava meno k?az. Ale podobne ako v Starom Zakone k?azstvo Bo?ieho ?udu mo?u pod?a katolicizmu konkretne vykonava? iba Bohom povolani slu?obnici.
Je?i?
si vyvolil 12
apo?tolov
, pripravil ich na slu?bu slova a pod?a rimsko-katolickej teologie im zveril zodpovednos? za Cirkev a v posledny ve?er im zveril Eucharistiu.
Apo?toli neskor ustanovuju pod?a prikladu Je?i?a Krista zodpovednych ?udi, aby pokra?ovali v ich ?innosti. Niektori maju titul star?i, v ?om mo?eme h?ada? povod slova k?az, presbyter.
Sv. Pavol
tym, ?o su zodpovedni za spolo?enstva, dava k?azske tituly:
spravcovia Bo?ich tajomstiev
(Kor 4,1n),
slu?obnici novej Zmluvy
(Kor 3,6). Sv. Pavol definuje kazanie ako liturgicku slu?bu (Rim 1,9; 15,15n). Tu kdesi mo?eme najs? tradiciu o slu?obnom k?azstve, teda u? nie kasta privilegovanych. K?az sa stava, nie sluhom, ale slu?obnikom Bo?ieho ?udu.
V evanjelikalnom a letni?no-charizmatickom protestantskom kres?anstve je ako k?az vnimany ka?dy znovuzrodeny veriaci, akceptuje sa v?eobecne k?azstvo znovuzrodenych veriacich.
Reho?ne k?azstvo
upravi?
Slu?obne k?azstvo v
Spolo?nosti Je?i?ovej
je podstatnym znakom tejto
reho?nej
spolo?nosti, ktoru zalo?il
sv. Ignac
a ktora sa uskuto??uje vo v?etkych kutoch sveta a v rozli?nych kulturach. V dne?nej dobe je ulohou
jezuitskeho
slu?obneho k?azstva slu?ba viery a podporovanie v ?udskej spolo?nosti. Tato slu?ba sa osobitne zameriava na tych, ?o e?te nepo?uli evanjelium; na tych, ?o su na okraji Cirkvi alebo spolo?nosti; na tych, ktorym sa upiera ?udska dostojnos?; na tych, ?o su bez hlasu a bez moci; na tych, ?o su slabi vo viere alebo sa jej odcudzili; na tych, ktorych bieda je va??ia, ako vladzu unies?. Pre jezuitskeho k?aza je to prave svet, kde ma by? najviac aktivny v mene uzdravujuceho a uzmierujuceho
Krista
.
Najpodstatnej?im znakom, ktory charakterizuje k?aza ? jezuitu, je davanie duchovnych cvi?eni. Prava jezuitska k?azska slu?ba dne?nej doby, je zalo?ena: v slu?be kazania, v slu?be vnutorneho ?ivota; v slu?be spovedania a vyu?ovania; v slu?be vysluhovania sviatosti; katecheza deti a nevzdelanych ?udi; a v slu?be anga?ovania sa v socialnej oblasti. Ka?da apo?tolska ?innos? a slu?ba ma smerova? k napomahaniu spravodlivosti, a to najma tymito sposobmi:
- priama slu?ba chudobnym a spolo?enstvo s nimi
- rozvijanie podvedomia po?iadaviek spravodlivosti spojene so socialnou zodpovednos?ou za jej dosiahnutie
- u?as? na mobilizovani socialnych sil s cie?om vytvori? spravodlivej?i socialny poriadok.
K?az ma vedie? pou?iva? v?etky dobre prostriedky tohto sveta. Jezuitski k?azi maju robi? to, ?o pokladaju za najnaliehavej?ie a naju?ito?nej?ie apo?tolske ulohy bez oh?adu na vlastnu osobnu odmenu alebo kulturne alebo triedne rozdelenie.
Sv. Ignac
v?ak pre usmernenie dodava:
?Aby sa ka?dy usiloval zo v?etkych sil, dosiahnu? tento cie?, a ka?dy nech to robi pod?a milosti, ktoru mu udelil Duch Svaty...“