V roku
1849
bol vymenovany za biskupa Bosny a Sriemu, so sidlom v đakove.
V roku
1860
sa stal vodcom
Chorvatskej ?udovej strany
, vo funkcii zotrval do roku
1873
. Bol predstavite?om
austroslavizmu
, ?iadal narodne prava pre
Slovanov
v ramci
Habsburskej monarchie
. Udr?oval kontakty s
Janom Kollarom
, s ktorym sa spriatelil po?as ?tudia v Pe?ti, a pri bojovani za narodne a politicke po?iadavky
Slovanov
spolupracoval aj s
Franti?kom Palackym
a
Franti?kom Ladislavom Riegerom
.
Zu?astnil sa na
I. vatikanskom koncile
v rokoch 1869?? 1870, kde bol jednym z najdole?itej?ich oponentov pape?skej neomylnosti, vynikal ako re?nik. Pape? (
Pius IX.
) chvalil Strossmayerovu ?pozoruhodne dobru znalos? latinskeho jazyka“. Prejav, v ktorom obra?oval protestantizmus, vyvolal ve?ku senzaciu. V roku 1870 bol zverejneny prejav, ktorom bola ostro napadnuta nielen neomylnos? pape?a, ale aj jeho primat. Strossmayer bol, resp. je pova?ovany za jeho autora.
[1]
Pod?a
Catholic Encyclopedia
v?ak autorom tohoto prejavu bol byvaly mexicky augustiansky mnich Dr. Jose Agustin de Escudero. Po koncile Strossmayer udr?iaval svoju opoziciu dlh?ie ne? v?etci ostatni biskupi a udr?iaval kontakt s
I. von Dollingerom
(nemeckym teologom a historikom, jeden z duchovnych otcov
starokatolickej cirkvi
) a
J. H. Reinkensom
(prvy starokatolicky biskup v Nemecku) a? do oktobra 1871. Vtedy von Dollingera a Reinkensa informoval, ?e zamy??a podda? sa ?prinajmen?om navonok“.
[2]
Zomrel v đakove 8. maja 1905 vo veku 90 rokov. V roku
1991
tu bolo otvorene jeho muzeum.