Alzheimer mba'asy
ojeherova avei
alzheimer
anonte, ha'e pete?
tajyap?i mba'asy
, oiko umi
tajyap?i onembyaivo
, ha ojehecha pe hasyvare inaka rembiapo onembovai vaive ha hekopy ijetu'uve. Hekochauka niko pe hasyva
hesaraireiva
ha inaka ndaikatupyry poraveima (inaka rembiapo teeva), omanovove umi tajygue
rekoveap?i
(
tajyap?i
) ha onynyivove inapytu'?. Jahechamemeva ko mba'asy hi'are haimete 10 ary, ojejuhuma rire ko mba'asy.
[1]
ikatu inambuekuaa ko mba'asy ivaivero ojejuhuvo pe tapicha hasyha.
Alzheimer mba'asy niko
teko tarova
mba'e ojehechaveva, mba'asy ndokueraiva ha ipukuva, ha py'?inte oiko umi itujavevare 65 arygui,
[2]
sapy'apy'a ikaturamo jepe oiko umi itujavevare 40 arygui.
Hetaite tapicha itujavevo hesaraimi katu tera inakangatu mbeguemi, upeicha niko mba'e hekopegua nandetujavo. Sapy'ante maymavape ijetu'umi imandu'a hag?ua pete? ne'? tera hapicha rera. Hakatu, umi Alzheimer mba'asy hasyva tera heko tarova ambueva ijetu'uve chupekuera ha py'?inte oikota chupekuera hesaraireiva.
Py'?inte pe
mba'asyapyp?
ojehechaukara?va niko pe ndaikatui imandu'akuaa mba'a pyahu, hakatu sapy'ante oimo'a ndahasyiha itujaveminte tera ipy'a jopynte.
[3]
Oimo'aro hasyha alzheimer reheve, mba'asy jehechauka oiko aka rembiapo ha akangatu nehesa'?ijo rupive, upeicha avei tajyap?i kuaapy rupive.
[4]
Ko mba'asy onembyai vaivevo, pe ohasy'asyva ojejavyve inakame, ipochyreiveva ha ipy'anarova, ipirepora ha ipy'avai, ojehechave apanuai one'?vo, hesaraireiveva ha hi'anoseveva, upe aja onenandu vaive avei.
[3]
[5]
Mbeguehape hekove ha
hete
onembyaive ha ipahape
omano
.
[6]
Hasyite jaikuaa pora hag?ua mba'epa ojehuta umi hasyvape. Ojehechamemeva ndohasai hikuai 7 ary;
[7]
sa'ive 3 % umi ohasa'asyvagui ohasa 14 ary pukukue oikuaa rire hasyha.
[8]
Ne'?ra jaikuaa mba'epa ogueru Alzheimer mba'asy. Pohano rupive ikatu omokangymi umi mba'asyapyp?, ndaipori gueteri mba'e ikatu ojoko tera omombegue ko mba'asy.
[9]
Ani hag?ua nanderasy alzheimer reheve, oje'e heta mba'e nande rekopy rehegua, hakatu ndaipori mba'e ohechaukava inaneteha, umi mba'e oje'eva apytepe o? namomba'apo va'era nane aka ha nane
akangatu
ha
jakaru pora
va'era.
[10]
Alzheimer mba'asy ara ojegueromandu'a
21 jasyporundy
jave,
OMS
ha Federacion Internacional de Alzheimer Joaty Arapygua oiporavo ko arange, upe ara jave heta tetame oiko mba'e oporomomaranduva ko mba'asy rehegua ha oporopytyvo ani hag?ua ohasa'asy.
Tesai Arapygua Atyguasu
ojapo ary 2015 jave pe amandaje guasu pete?ha onemongeta hag?ua
teko tarova
rehe.
Alzheimer mba'asy rekochauka ikatu niko ko'ava:
- Hekoveraite inambue
- Ndaikatuveima oku'e pora tera oguata pora
- Ijetu'u chupe one'? hag?ua
- Ipirevai
- Hesaraireiva
- Sapy'ante ipirepora ha ipy'avai
- Apanuai ojesarekohape ha ndoikuaai moopa o?
- Ndoikuaai mba'eichapa omyesaka mba'e papapykuaa rehegua ndahasyiva
- ↑
Onemyasai ko marandu alzheimer hi'areva:
- 10 ary: MUNOZ CHACON, Yalile.
Demencia, el reto del presente siglo
(kuatiarogue imaranduva karaine'?me). Acta med. costarric. [
en linea
]. Junio de 2003, vol. 45, n.º 2 [consultado el 2 de enero de 2010], pp. 42-42. ISSN 0001-6004.
- 8-10 ary:
La enfermedad de Alzheimer en el ano 2000
(kuatiarogue imaranduva karaine'?me). Rev Panam Salud
Publica
[
en linea
]. 2001, vol. 10, n.º 4 [consultado el 3 de enero de 2010], pp. 268-276. ISSN 1020-4989. doi: 10.1590/S1020-49892001001000012.
- 7-9 ary: DONOSO S, Archibaldo y BEHRENS P, Maria Isabel.
Variabilidad y variantes de la enfermedad de Alzheimer
(kuatiarogue imaranduva karaine'?me). Rev. med. Chile [
en linea
]. 2005, vol. 133, n.º 4 [consultado el 2 de enero de 2010], pp. 477-482. ISSN 0034-9887. doi: 10.4067/S0034-98872005000400013.
- 7-8 ary: DONOSO S, Archibaldo.
La enfermedad de Alzheimer
(kuatiarogue imaranduva karaine'?me). Rev. chil. neuro-psiquiatr. v. 41, supl. 2, Santiago, noviembre de 2003. Ultimo acceso: 2 de enero de 2010. ISSN 0717-9227. doi: 10.4067/S0717-92272003041200003.
- ↑
Brookmeyer, R., Gray, S., Kawas, C. (septiembre de 1998). ≪
Projections of Alzheimer's disease in the United States and the public health impact of delaying disease onset
≫.
American Journal of Public Health
88
(9): pp. 1337-1342.
doi
:
10.2105/AJPH.88.9.1337
.
PMID
9736873
.
- ↑
3,0
3,1
Waldemar, G., Dubois, B., Emre, M.,
et al.
(enero de 2007). ≪Recommendations for the diagnosis and management of Alzheimer's disease and other disorders associated with dementia: EFNS guideline≫.
Eur J Neurol
14
(1): pp. e1-26.
doi
:
10.1111/j.1468-1331.2006.01605.x
.
PMID
17222085
.
- ↑
≪
Alzheimer's diagnosis of AD
≫. Alzheimer's Research Trust. Ojehechakuri arape: 7 de agosto de 2018.
- ↑
Tabert, M. H., Liu, X., Doty, R. L., Serby, M., Zamora, D., Pelton, G. H., Marder, K., Albers, M. W., Stern, Y., Devanand, D. P. (2005). ≪A 10-item smell identification scale related to risk for Alzheimer's disease≫.
Ann. Neurol.
58
(1): pp. 155-160.
doi
:
10.1002/ana.20533
.
PMID
15984022
.
- ↑
≪
Understanding stages and symptoms of Alzheimer's diseaseArchive copy
≫. National Institute on Aging (26 de octubre de 2007). Archivado desde el
original
, el 16 de mayo de 20082008-05-16. Ojehechakuri arape: 21 de febrero de 20082022-02-10.
- ↑
Molsa PK, Marttila RJ, Rinne UK (agosto de 1986). ≪Survival and cause of death in Alzheimer's disease and multi-infarct dementia≫.
Acta Neurol Scand
74
(2): pp. 103-107.
doi
:
10.1111/j.1600-0404.1986.tb04634.x
.
PMID
3776457
.
- ↑
Molsa PK, Marttila RJ, Rinne UK (marzo de 1995). ≪Long-term survival and predictors of mortality in Alzheimer's disease and multi-infarct dementia≫.
ActaNeurol Scand
91
(3): pp. 159-164.
PMID
7793228
.
- ↑
≪
Alzheimer's Disease Clinical Trials
≫. US National Institutes of Health. Ojehechakuri arape: 18 de agosto de 2008.
- ↑
≪
Can Alzheimer's disease be preventedArchive copy
≫ (pdf). National Institute on Aging (29 de agosto de 2006). Archivado desde el
original
, el 27 de febrero de 20082006-10-02. Ojehechakuri arape: 29 de febrero de 20082022-02-10.