Biskup Gregor Tarkovi? (1745 ? 1841)

    Gregor Tarkovi? sa narodil 21. novembra 1745 v Pasike v bere?skej ?upe na Zakarpatsku. Prve vedomosti ?erpal v rodi?ovskom dome, nako?ko jeho otec bol kantorom a stary otec greckokatolickym k?azom. U? ako chlapec, skor ako za?al nav?tevova? latinsku ?kolu, vedel spamati odrieka? cely ?altar v staroslovienskom jazyku. Gymnazium vy?tudoval v U?horode. Bol neoby?ajne nadany, usilovny, ale aj nabo?ny. Dosahoval v?dy vynikajuce ?tudijne vysledky. Po ukon?eni gymnazia pokra?oval v ?tudiu filozofie vo Ve?kom Varadine. Teologiu absolvoval vo Viedni, kam ho poslal na ?tudia biskup Andrej Ba?insky. Ten ho aj vysvatil na k?aza 1. januara 1779 na ?erne?ej Hore pri Muka?eve.
    Ako vzdelany k?az za?ina posobi? ako profesor teologie v U?horode. V roku 1793 bol menovany za farara do Hajdudorogu a nasledne v roku 1797 sa stava fararom v U?horode, kde uspe?ne posobil do roku 1803. V tomto roku odchadza do Budape?ti, kde je menovany za cenzora slovanskych knih. Tuto funkciu zastava a? do roku 1831 a jeho usilie bolo korunovane zredigovanim Svateho Pisma Stareho a Noveho zakona v staroslovienskom jazyku a taktie? vydanim katechizmu.
    Jeho sukromny ?ivot bol v tomto obdobi naplneny skuto?ne ?tudiom. Vynikal vedomos?ami a poznatkami v ?tudiu svatych Otcov. Spamati ovladal zavery jednotlivych cirkevnych koncilov. Ve?ku za?ubu mal zvla?? v greckom a cirkevnoslovanskom jazyku. V roku 1813 sa stal ko?ickym vikarom a o dva roky na to kapitulnym vikarom v Muka?eve. V tejto funkcii sa zu?astnil na uhorskom sneme a zoznamil sa s veducimi osobnos?ami Uhorska.
    Ke? v roku 1815 cisar Franti?ek I. na zaklade patronatneho prava vytvoril pre?ovske biskupstvo vy?lenenim z rozsiahlej muka?evskej eparchie za prveho biskupa menoval prave Gregora Tarkovi?a. Stalo sa tak 13. marca 1816. V nasledujucich dvoch rokoch Tarkovi? prebyva vo Viedni a vyvija usilie, aby dotiahol kanonicky proces ustanovenia pre?ovskeho biskupstva. To sa udialo 18. septembra v roku 1818 bulou pape?a Pia VII. Relata semper. Nasledne Svata Stolica potvrdila jeho nominaciu na biskupa 26. septembra 1818. Po vyrie?eni najva??ich finan?nych ?a?kosti, ?o sa tyka materialneho zabezpe?enia novovzniknuteho biskupstva, prichadza v novembri 1820 do Pre?ova. K?azi a veriaci ho privitali s ve?kou slavou. Ubytoval sa v kla?tore minoritov, ktory bol v schatralom stave a mal sa sta? novou biskupskou rezidenciou.
    Na biskupa bol vysvateny 17. juna 1821 v kla?tore bazilianov v Krasnom Brode. Jeho svatite?om bol muka?evsky biskup Alexej Pocsi. Nasledne bol slavnostne in?talovany v Pre?ove za u?asti ?lenov svojej kapituly, k?azov a veriacich. Pred novym biskupom stala ve?mi zlo?ita uloha ? zorganizova? novovzniknutu eparchiu. S ve?kym elanom sa dava do prace. Opravuje rezidenciu, zria?uje biskupsku kancelariu, kni?nicu a archiv. Vo svojich obe?nikoch povzbudzuje k?azov, aby si stato?ne plnili svoje povinnosti. Prikazuje, aby sa dosledne viedli matriky, ?alej naria?uje vedenie pokladni?nych knih prijmov a vydajov. Uvedomuje si ?a?ke postavenie jednoducheho veriaceho ?udu, ktoreho odrazom bola negramotnos?, ako znak absencie zakladneho vzdelania. Preto zaklada pod vedenim k?azov cirkevne ?koly. Vo svojej du?pastierskej starostlivosti pamata aj na vaz?ov a zajatcov a naria?uje k?azom, na ktorych uzemi su vaznice alebo zajatecke tabory, aby sa starali o ich duchovne potreby. Biskupovi Tarkovi?ovi, ako skuto?ne vzdelanemu pastierovi, ve?mi zale?alo, aby jeho k?azi boli duchovne a vedomostne na patri?nej urovni. Nako?ko biskupstvo vo svojich po?iatkoch nemalo prostriedky na zalo?enie vlastnej teologickej ?koly a seminara, pri?inil sa ve?kou mierou o zalo?enie a zve?a?ovanie biskupskej kni?nice, ktora sa stala zdrojom pre vedomostno-teologicky rast k?azov. Od svojho priate?a Jana Kova?a z Budape?ti dostava vzacny dar ? 1 200 zvazkovu biblioteku.
    Posledne roky biskup Gregor Tarkovi? vy?erpany mnohymi usiliami, ktore suviseli s organizaciou novovzniknuteho biskupstva pre?iva v utiahnutosti od verejneho ?ivota a riadenie eparchie zveruje vo ve?kej miere do ruk svojich tajomnikov. Sam sa oddava svojej ve?kej za?ube a to ?tudiu. Jeho su?asnik Alexander Duchnovi? o ?om podava svedectvo: ?Nebol ?lovekom praktickym, ale teoretickym, tu?iacim po stale va??om poznani. Rad sa oddaval ?tudiu bohosloveckych knih. Kedyko?vek ho niekto stretol, v?dy mal v rukach nejaku knihu. Bol to v?ak biskup dobreho a ne?neho srdca“.
    Zomiera 16. januara v roku 1841 v Pre?ove a je pochovany v krypte v katedrale. Jeho ?ivot bol naplneny mnohymi usiliami pre dobro greckokatolickej cirkvi a preto mu patri ?estne miesto v rade pre?ovskych biskupov.