한국   대만   중국   일본 
?ISLO 5,

?ISLO 5, 2. 3. 1970, RO?NIK III

Redakcia
Miestna, okresna, krajska, ?i celonarodna kultura?
Potencionalne v ka?dej spolo?nosti existuje nebezpe?enstvo nivelizacie. Z dejin kultury je zname, ?e ve?ki ?udia boli pre dobu v?dy pri?a?ou, preto si ich spolo?nos?, in?titucie dr?ali vo vzdialenosti, z ktorej u? nemohli prehovori?. Socialisticka spolo?nos? vytvara predpoklady, aby sa ?udsky subjekt mohol totalne uplatni?. To je cie?, snaha, cesta k nemu v?ak mo?e by? plna protikladov, tak?e toto usilie mo?e sa zda? niekedy absurdnym.
Napriklad take ve?kodedinske, malomestske, okresne ?i krajske pomery. Ony mo?u tuto celospolo?ensku snahu umiestni? do svojho ramca pod?a svojich kriterii, niekedy u? len pre pokojny spanok, idylu. Stale tu v?ak zostava kolorit miestneho razu, ktory piese? slavika mo?e zmeni? na ?krek papagaja. Robi? nie?o tam, kde sa ni? nerobilo, mo?e vyvola? zdanie zakazaneho ovocia.
Kultura ma sama svoje zakony vyvinu, ktore by sa nemali da? ovplyv?ova? pod zamienkami miestnych ?pecifickych podmienok, lebo kultura je len jedna - celonarodna. V?etko, ?o smeruje k tomu, aby bola len miestna, okresna, krajska, je proti jej zmyslu.

STRANA 1

- rb -

Divadlo na korze
V polovici februara tohto roku poverilo Ministerstvo kultury Slovenskej socialistickej republiky Milo?a Borskeho, riadite?a Slovtonu, vykonavanim funkcie riadite?a Divadla na korze. Vystriedal vo funkcii Kornela Foldvariho.
Kornel Foldvari bol riadite?om Divadelneho ?tudia od 1. januara 1969. Vy?e roka sa staral o dva subory Divadla na korze: Lasicu a Satinskeho a ?inohru, i o big-beatovu skupinu Prudy. Po?as jeho riadite?ovania uviedol subor L+S premieru Radostnej spravy, s ktorou uspe?ne hos?oval v pra?skom Semafore. Z Foldvariho iniciativy vyplynuli v?ak nielen uzke kontakty medzi subormi L+S a Semaforom, ale aj medzi ?inohernym suborom Divadla na korze a pra?skym ?inohernym klubom. Inscenacie Beckettovho ?akania na Godota, Mro?kovych jednoaktoviek a Gogo?ovej ?enby vyvolali v Prahe taky ?ivy a uspe?ny ohlas, aky v Prahe slovenske divadlo u? dlho nemalo.
Kornel Foldvari z Divadelneho ?tudia odchadza. Zostava v?ak po ?om praca, na aku sa nezabuda.
Milo? Majer
 
Pracuj ka?dy s chuti usilovnou
Trnavsky miestny odbor Matice slovenskej bol zalo?eny v oktobri 1968. Za tych trinas? mesiacov ?ivelnej prace vyboru vykazal tuto ?innos?:
Ve?er s Andrejom O?ena?om v ramci Roku slovenskej hudby
Vystava pri prile?itosti oslav Jana Holleho
Odhalenie pomnika Milana Rastislava ?tefanika
Spomienkova slavnos? na po?es? ?tefana Moysesa
Divadelny kru?ok Kopanka - dve predstavenia v ?alove a v Dunajskej Strede a ?tyri pre Slovakov v Juhoslavii
Juhoslovansky subor piesni a tancov - vystupenie vlani v auguste v Trnave

Chyrnik (1847)

?udna narada
O Franklinovi, ktory hromozvod vyna?iel sa hovori, ?e blesk od?al nebu a o Morseovi, ktory elektricke ?alekopisy vyna?iel vravia e?te viac: ?e dal blesku hlas a rozkazal mu hovori? k ?udstvu. Toto pou?il isty Angli?an k tej narade, aby sa vraj v?etky kazate?nice v celej anglickej krajine elektrickymi drotmi spojili, a tak ka?deho jedneho vyborneho kazate?a re? naraz celemu anglickemu kres?anstvu v znamos? uvedena bola. ?o?e povedia na to pani Kollar, ktoreho kazne ani po zni?enej cene dako sa nemi?aju, a Radlinsky, teraz s pokladom kazate?skym vystupujuci - ve? by sa takym ?inom s tla?enim kazni trapi? nebolo treba!
 
Drobnoh?ad
V Bratislave (Pre?porku) ukazuje sa teraz ne?aleko mestskeho divadla tak nazvany slne?ny drobnoh?ad, dva miliony raz zva??ujuci. Aby si nikto na tom hlavu trapi? nemusel, ako tento drobnoh?ad zva??uje, povieme len to, ?e oby?ajna blcha tak ve?kou sa by? zda ako ko?.
 
To su bohate noviny
Vlastnik anglickych novin Times vydal nedavno jednu zo svojich dcer a namiesto svadobneho rucha (vena) dal jej osoh z jedneho st?pca svojho ?asopisu, ktory sa vraj vyrovna dochodkom prostredne ve?kej baronie.
 
Jeden londynsky advokat
poru?il v testamente cely svoj majetok blazincu s tym dolo?enim, ?e blaznom poru?a, ?o si od blaznov nadobudol.
 
Na ostrove Madagaskare
e?te sa dr?iava tak re?eny sud bo?i, naozaj stra?livy. A sice ob?alovani musia rieku, v ktorej sa krokodily len tak hem?ia, preplava?. Ak ujdu tymto potvoram, privita ich ?ud s krikom ako nevinnych a ?alobnik musi hodne plati?.

STRANA 2

Cyril Kraus
Andrej Sladkovi?
Vyslovime meno Andrej Sladkovi?, a v tej chvili vynara sa nam autor Mariny a Detvana, diel, ktore su a zostavaju stalicou na oblohe slovenskej literatury. Vyslovime meno Andrej Sladkovi?, a citime vedome alebo podvedome ve?ku osobnos?, ktora ur?ovala vyvin slovenskej literatury cele tri desa?ro?ia. Andrej Sladkovi? osobnos?ou bol, a to nielen preto, ?e ho su?asnici (Jan Kalin?iak) nazvali prvym basnikom a ?i pohronskym slavikom, bol basnikom, ktoremu poezia bola osudovou zale?itos?ou, ktory cez poeziu hovoril o sebe, narode a v?e?udskych idealoch.
Pri stopa?desiatom vyro?i jeho narodenia (30.1.1820) pripome?me si stru?ne jeho ?ivotne osudy. Po cely ?ivot zapasil s biedou a nedostatkom. U? v utlej mladosti preru?uje svoje ?tudia na ?tiavnickom lyceu, odchadza za pomocneho u?ite?a do Ladzian, aby si zarobil a pokra?oval v ?tudiach, bieda a nedostatok ho sprevadza i po?as ?tudii na bratislavskom lyceu i na univerzite v Halle, kde doslova ?il o chlebe a soli, i neskor?ie v Rybaroch, kde posobil ako vychovavate? v rodine Petra Bezegha, i po?as k?azskeho u?inkovania na Hrochoti, ba aj v Radvani, kde natrvalo zakotvil a ukon?il pu? svojho pozemskeho ?ivota.
V celej tvorbe sa nam Sladkovi? javi ako ?lovek, ktory akoby h?adal cestu do priestrannej budovy poezie a sna?il sa z nej ?o najviac ukoristi? pre seba, pre su?asnos? a vobec pre ?ivot. Nech boli tieto cesty nejedenkrat k?ukate, predsa Sladkovi? v?dy prekro?il prah tejto budovy a basnickym slovom prehovoril o otazkach ?ivych a ?asovych v tak neposti?ite?ne lahodnych, a predsa prisne vymeranych pomeroch a harmonickych suzvukoch, povedane s Janom Franciscim.
STRANA 3

Anketa

Ktore su pod?a vas charakteristicke ?rty povahy slovenskeho naroda?
Na tuto otazku odpovedaju viaceri na?i kulturni a vedecki pracovnici v tomto ?isle Mati?neho ?itania.
 
Jan ?ajak ml.
Za charakteristicke ?rty povahy slovenskeho naroda pova?ujem pilnu pracovitos? najma na svojom, vynaliezavos? v?rozli?nych situaciach, ?o sa v?poslednom ?ase prejavuje v??iriacom sa prevliekani kabatov, momentalne vzplanutie za vzne?eny cie?, ale nedotiahnutie ho do konca, nabo?nos?, ve?ke slova pri pijatike, povrchny pocit potreby telesnej hygieny, sklon povsta? proti narod ni?iacej sile, skepsu k?novym prudom ? ?k?novotam“, striedanie zna?anlivosti v?pokoji s?ha?terivos?ou, pohostinnos?, nedostato?nu ?tedros? pre narodne ciele, oneskorene nadobudanie narodnej hrdosti, rychlu asimilaciu s?cudzim prostredim, snahu o?urychlene nadobudnutie vzdelania, ?o potom ch?li ?kodlivych polovzdelancov, lasku k?prirode ospievanu v?krasnych spievankach, jedine?ny esteticky zmysel pre ?udovu tvorivos?, rados? z?tane?neho rytmu, kone?ne pestovanie skor vulgarneho ako jemneho humoru, tie? posme?kovanie neresti britkou satirou.
 
Maria Jan?ova
Najprv tie dobre vlastnosti slovenskeho naroda: Vzacna ?istota, rados? a?vysoka etika jeho umeleckeho prejavu (porekadiel, piesni, detskych poveda?iek). Jeho citlivos? (drevene piety). Jeho estetickos? (vy?ivky, architektura, rezby do dreva, ma?by na skle a?na hline). (...) Potom pracovitos? a?hu?evnatos? (ke? ?a ?ivot sto razy o?zem hodi, sto razy vsta?), demokratickos? (pana ma? je nepravos? a?va??ia by? panom), jeho smelos? (ke? treba, vie sa i?smrti pozrie? do o?i), jeho trpezlivos?, jeho humor. Tie zle: Minule generacie trpeli prive?kou poni?enos?ou vo?i mocnym tohto sveta. Ale tie? len po ur?itu hranicu. Ke? sa miera preliala, vedel sa? vzburi? a?povsta?. Potom zavistlivos?ou a?ne?i?livos?ou vo?i svojim. Majetkovou pychou a?konfesijnou nesvornos?ou. Teraj?ia generacia trpi ? myslim si ? prive?kym uzeranim sa v?cudzom a?podce?ovanim svojho vlastneho.
 
Juraj Moj?i?
Preto?e istota maleho naroda je istota jeho jednotlivych prislu?nikov, je istota jednotlivcov. Istota kulturneho povedomia, istota kulturneho poznania. Je to osamotena, ale aj osamostatnena istota povodneho poznania, istota autentickosti, istota, za ktoru si zodpoveda ka?dy sam pred sebou a?sam sebe je poslednou zarukou, zarukou mravnosti a??udskosti. Zarukou proti vlastnej zrade, proti pokojnemu alibizmu, proti rozkladu a?rozpadu. A?najdole?itej?ou zarukou, ?e sa sam pred sebou nevyzle?ie zo zodpovednosti, ale ?e sa stane vedomim seba ako hodnoty, seba ako ?loveka, hodnoty nezastupite?nej, hodnoty ?udskej praxe.
 
Michal Gafrik
?a?ko je hovori? nezjednodu?ujuco o?charakteristickych ?rtach povahy naroda, ktory len ve?mi zriedka a?v?dy len ve?mi kratko mohol by? panom svojho osudu, vyvija? sa pod?a vlastnych vnutornych danosti a?predpokladov. Mnohe ?charakteristicke“ narodne ?rty v?skuto?nosti vobec nemusia by? charakteristicke, ale vynucovane iba podmienkami, dlhodobym odsudenim celeho naroda k?ne?inu (alebo k ??inu“, presne vymedzenemu a?prisne obmedzenemu). Na zaklade doteraj?ej historie na?ho naroda nepochybna sa mi v?ak zda aspo? jedna jeho charakteristicka vlastnos? ? jeho nezni?ite?nos?!
 
Albin Bagin
Po Matu?kovi a?jeho charakteropisoch slovenskeho naroda ?a?ko nie?o doda?. Nie sme v?ak na tom po povahovej stranke ani lep?ie ani hor?ie ne? ini. Problem je v?tom, ?e nedostatky a?neduhy sa dostavaju k?slovu ?astej?ie ako prednosti. To je vari ta najcharakteristickej?ia ?rta na?ej narodnej povahy.
 
Milo? Jurkovi?
Sme malym narodom, ale mame peknu minulos?, ktora sa e?te stale odkryva a?prina?a pozitivne prvky. Na?toto musime by? hrdi a?sna?i? sa ?o do lasky k?svojeti nezi?tnou slu?bou obsta? i?v?prisnej svetovej su?a?i.
 
?tefan Rysu?a
Narod na? ma povahove prednosti, ako je vytrvalos?, pracovitos?, starostlivos? o?svoje, laska ku krase. No ma mnohe nedostatky: zavistlivos?, ?kodoradostnos?, chvastavos? a?chamtivos?. Zda sa, vyplynulo to z?toho, ?e chudobny ?lovek hotova opica, ako mu zahraju, tak tancuje. Typicke porekadla dne?ka: Kto nekradne, po?kodzuje vlastnu rodinu, alebo: Ake?e je to pracovisko, ke? si nema? ?o ukradnu?. Tak je potrebne tieto na?e mravne defekty odstrani?. Ve?mi, ve?mi potrebujeme nadobudnu? mravnu hrdos?.
 
Marian Bednar
Slovensky narod bol povahy roj?ivej a?pritulnej. Ak sa mu ?osi v?pritomnosti nedari, rad spomina na 2. vyzna?nej?ie ?iny z?minulosti svojich otcov, ba a? pradedov. Keby sa takto in?piroval pre pritomnos?, nepoviem. Slovne deklamacie v?ak neraz, aj v?niektorych inych situaciach, zostavaju deklamaciami. Re?nime. Kto dlh?ie, kto hlasnej?ie. Neviem, no sotva to bude dialekticka naslednos? s?obdobiami, v?ktorych sme dokazali rozbija? skaly oby?ajnym kladivom, ora? jednoduchym pluhom, kosi? ru?ne do strmeho svahu a?k?tomu si e?te aj viachlasne a?pekne od srdca zaspieva?.
 
Ondrej Zimka
Slovak nepada ?aleko od stromu, a?ke?, tak poriadne ?aleko (ak rube do stromu, tak rube, rube, a? sa zrube).
Potrebuje ?ivu vodu, za tromi vrchmi pokrytectva, za tromi riekami s?z, zapustene korene do rodnej hrudy, schopne vy?ivi? bohatu korunu, ktora pri dobrej opatere musi jedneho d?a rozkvitnu?.
 
Jan Volko-Starohorsky
My Slovaci sme v?pritomnom ?ase ve?mi mnoho docielili. (...) Dr?me sa ?koly, dr?me sa vedy, do smrti sa u?me a?aj inych vyu?ujme, zdokona?ujme sa a?dosiahneme ?al?ieho na?ho posia? e?te len vysneneho cie?a.
 
J. V. Agin
Koho chlieb je?, toho piese? spievaj. Historiou na?ou prislovie toto znie,
aj pocitili sme zvole jeho prejavy. Ni? to! Sme predsa narod spevavy.
 
Milan Gajdo?
Slovensky narod je malo uva?ujuci, dos? pracovity, ale mimoriadne roj?ivy. Ur?ite mu chyba dokonalej?ia praca na sebe. Trpi komplexom malosti aj histori?nosti. V?ka?dom pripade nema v?sebe naro?ne sebectvo. Nie je brutalny a?agresivny. Jeho charakteristickym znakom je, ?e neubli?uje, skor trpi. V?podstate sa uspokoji s?tym, ?o dosiahol svojim pri?inenim, nesiaha na cudzie. Ina? povedane, nie je chamtivy. Pravda, za?ina by? materialisticky, ale je spojeny aj s?filozofiou a?moralkou svojich predkov . Je tolerantny k?inym narodom, aj k?tym, ?o mu ubli?ili. Rychlo vzplanie a?rychlo zabuda. Ma elan mladosti, veri si, ?e ?osi doka?e silou ruk, umu a?du?e.
Ma vlastnosti inych narodov, tak?e sa im skoro podoba. Nie je ani najhor?i, ale ani najlep?i. Chce da? seba svetu a?chce pozna? svet. To nie je malo!
 
Gabriel Rapo?
Chlieb, so? ? i?no?.
 
Jan Tibensky
Slovak v?porovnani s??echom je uzavretej?i, menejvravnej?i, na druhej strane ?asto bezprostrednej?i. ?ah?ie podlieha citovym emociam. Slovenska civilizacia a?kultura v?porovnani s?mestskou ?eskou je viac dedinska, a?to by sa dalo rozvies? do hlb?ich dosledkov. Za najtypickej?ich predstavite?ov narodneho charakteru Slovakov pova?ujeme inteligenciu, u?ktorej na jednej strane proces prekonavania lokalnych krajovych determinacii, na strane druhej zov?eobecnenie spolo?nych celonarodnych najviac pokro?il.
 
?tefan Ple?ko
Citova zlo?ka je presiaknuta hlbokou laskou k?svojeti a?vyrastla ? mala by v?ka?dom z?nas vyras? ? cez rodinu, rodisko. Vedie k?trvalej laske k predkom, vynikajucim rodo?ubom, umelcom, vedcom, politikom, i?k?plejade v?etkych malych, nepoznanych, tvoriacich narod.
Rozumova zlo?ka neprestajne nuti kriticky hodnoti? v?etko myslenie a?konanie, pracova?, napredova?, u?i? sa a?uvedomi? si, ?e na? narod je sice malou (aj mala minca je nezbytna), ale potrebnou, nepostradate?nou hrivnou v?pokladnici kultury v?e?udskej spolo?nosti.
 
Jan Ger?i
Rychla a?prili?na prisposobivos? k?cudziemu prostrediu ako aj ustup?ivos? a?skromnos? v?spolo?enskom chovani. Vo vlaku, v?obchode, ba i?v?slu?obnom postaveni Slovak rad?ej ustupi ?irokym lak?om, ako by mal vyvola? hadku, neprijemnos?. Je milovnikom ?istoty i?poriadku vo svojej domacnosti, av?ak (a? na niektore vynimky) je ?ahostajny k??istote vlastnej re?i, vlastneho jazyka. No i?napriek tymto chybi?kam, takmer u?ka?deho Slovaka je charakteristicka dobrosrde?nos?.

STRANA 4

Andrej Gajdo?
Kult ?eny na fotografii
Nie je to ani modnos? ani extremnos?. Je v tom sna? trocha opozdenej originality, ktora sa z odbornych fotografickych ?asopisov dostala do ucelenej knihy. Honosny a dostato?ne reklamny titul Femina (vydalo vydavate?stvo Novina?, Praha) napomina, ?e ide predov?etkym o ?enu. A kde ide o ?enu, v?dy je v tom aj ?tipka fantazie bohov, ktori ju do tohto podobenstva stvorili, i zna?ny podiel povabu a sexu, ktory vykuzlili ?o?ovky fotoaparatov. V na?om pripade teda ide o ?enu na fotografii, ktora hodnoverne ?tylizuje z jej povabov tie naj naj krasy, ?o vedia ?itate?a v?dy zauja? a pote?i?.
Zostavovate? Leo? Nebor (najpo?etnej?ie zastupeny autor z viac ako dvadsiatich fotografov rozneho umeleckeho naturelu) mohol voli? koncep?ne preciznej?i pristup k vyberu aj k redakcii knihy vobec. Aspo? tak, aby kniha nevzbudzovala dojem pestreho v?eli?oho. Akt v tejto knihe dominuje. V detaile aj v celku. Od jedneho polu a? k druhemu, od jedneho extremu v zmysle umeleckeho h?adania a? k fotografii minimalne vizionarskej, drsne pravdivej (Pavel Dias, Jaroslav Valenta). O nevyhranenej koncepcii azda najviac presvied?a neujasneny zamer textovej ?asti. Autor Pavel ?oltesz sporadicky publikuje pateticky text, akoby poeziu, ktorou sa sna?i gradova? efekt jednotlivych fotografii.
 
Augustin Ma?ov?ik
 
Slovenske vys?ahovalectvo
Netreba osobitne zdoraz?ova?, ?e vys?ahovalectvo patri medzi smutne, ba tragicke stranky v ?ivote slovenskeho ?udu, ktory h?adajuc vychodisko z neznesite?nych hospodarskych, socialnych a narodnych pomerov masovo opu??al rodne kraje (najma vychodne Slovensko a Oravu) a usadzoval sa v uplne neznamych kon?inach Ameriky a inych svetadielov. Preto je ve?mi naliehave pozna? pri?iny a problemy slovenskeho vys?ahovalectva, k ?omu urobili vyznamny krok Franti?ek Bielik a E. Rako? vydanim pramennej publikacie Slovenske vys?ahovalectvo (SAV, Bratislava 1969).
Je to prvy zvazok ?ir?ej edicie prame?ov k dejinam slovenskeho vys?ahovalectva obsahujuci 144 va??inou doteraz nepublikovanych dokumentov z rokov 1879-1918. Druhy zvazok bude odsahova? dokumenty z obdobia prvej ?eskoslovenskej republiky a napokon v tre?om zvazku planuju editori vyda? kore?pondenciu slovenskych vys?ahovalcov z celeho obdobia. K nale?itemu vystrojeniu edicie patria registre, ?tvorjazy?ne resume a celkovu serioznu urove? vydania dop??a obsiahla uvodna ?tudia Franti?ka Bielika.
 
Drahoslav Machala
Z ?eskej police
?ivotne osudy Vincenta van Gogha provokuju u? dlh?i ?as romanopiscov, kritikov, badate?ov a samozrejme i psychologov a filozofov. Na sklonku minuleho roka sa u nas zjavila v ?eskom preklade kniha Henriho Perruchota ?ivot Vincenta van Gogha (Orbis, Praha 1969). Po celej serii ?eskych prekladov Perruchotovych maliarskych diel od Maneta cez Cezanna, Toulouse-Lautreca a? po Gauguina v roku 1968, je biograficka kni?ka o Vincentovi van Goghovi edi?nym ?inom, ktory v ur?itom zmysle slova uzatvara okruh zaujmu o revolucionizujuce maliarstvo minuleho storo?ia.
Zda sa, ?e roman je na povrch fadny, suchy, nema esenciu, a u? onedlho by sme pochopili, ?e to je len dojem. Treba si zvyknu? na autorove pravidla. Postupne cez suchy vedecky ?tyl odrazu mo?no pociti? autorov vz?ah k van Goghovi, jeho hlboku snahu o pochopenie ka?deho rozhodujuceho momentu v umelcovom ?ivote.
Ka?da z doteraj?ich Perruchotovych kni?iek ma jednu zvla?tnos?. Autor toti? sleduje osudy maliarovych diel aj po jeho smrti, sleduje osudy obrazov, zaujem, ktory odrazu narasta, vystavy, ktore sa mno?ia, uznania, ktore za umelcovho ?ivota prichadzali tak ve?mi neochotne. ?asto a? detektivne zamotane pribehy, s paradoxnym podtextom, vyborne dokres?uju vysmech a ironiu osudu umelca a jeho diela.

STRANA 5

Alfonz Bohm

Havaria
Sanitka zastala tesne pri prevratenom autobuse, potom cuvla a na uzkej ceste sa ?arbavo obracala, lomoziac ako parna lokomotiva. ?ofer daval medziplyn a predtym, ne? vypol motor, vytla?il spojku a naposledy pridal. Stara vojenska sanitka zavr?ala ako lietadlo po pristati a napokon stichla.
Prvy som vystupil ja, potom Pivi a za nim ?ofer. Podal som ruku policajtovi, ktory mi z?aleka salutoval, a podi?iel som k ranenym. V?etkych som ich zbe?ne prezrel, ka?demu som siahol na zapastie a ka?demu som nau?enym pohybom ukazovaka odchlopil vie?ko. Musel som sa rychlo rozhodnu?, bal som sa, aby som spravne vybral, mo?no zale?alo na rychlej pomoci. Ke? som sa narovnal, mal som u? v?etko premyslene. Ukazal som prstom: Ten, tento a ta ?ena. Ostatni sa mi nezdali raneni nato?ko, aby nemohli vydr?a?, kym ich vezme nejaky kamion alebo kym sa pre nich nevratime.
Zmeral som ?ene pulz a utrel som jej spoteny obli?aj vreckovkou namo?enou v ?aji z termosky. Obratil som sa k starcovi, ktory sa tvaril, akoby nevedel, o ?o ide. Bez slova som mu siahol na zapastie. Ani sa nepohol. Pulz mal rychly a sotva sa dal nahmata?. ?ena dychala opa? povrchnej?ie, zdalo sa mi, ?e mali?ko pohybuje perami, akoby sa modlila. Starec ma chytil za plece: Nechaj ju u?. Zomrie. Zomrie, ne? pride rano.
Musim jej pomoc?, aby nezomrela, povedal som nepresved?ivo. Chlap pokra?oval, zdalo sa, ?e si nenarokoval, aby ho niekto po?uval: Ak ma niekto zomrie?, zomrie. Neverim cudzim doktorom. Prive?a ?pekuluju. Ni?omu nerozumeju. Boh vie, koho si ma zavola?. Tuto ?enu si zavolal.
Mysli? si, ?e ?lovek nemo?e zachrani? ?loveka, ak si to ne?ela Alah? Viem to, povedal starec a sklonil hlavu. ?ivot je ako pohar vody, doktor. Boh prilial do pohara blenu, aby ho upozornil, ?e tento ?ivot je horky. Ke? vyprazdni? pohar, vtedy je koniec. Dopil si poslednu kvapku blenu. Skon?il sa tvoj ?ivot na zemi. Ta kvapka blenu sa neda odstrani?. Vy, doktor, len riedite vodu v pohari.
?ena u? temer nedychala. Mohli by sme ju zachrani? roztokom na povzbudenie obehu. Len?e ten sa v?era minul. Napadlo mi, ?e by som sa e?te mohol pokusi? zohna? darcu a da? jej krv. Kym pri?iel o?etrovate? s krvou, vyfaj?ili sme s Pivim bali?ek cigariet. Kde si ju zohnal? spytal som sa chlapca. Od jej mu?a, odvetil.
Zomrela presne ?tyri hodiny po tom, ako sme ju priviezli. Ke? som vo?iel do miestnosti, zazrel som starca, ktory sedel pri ranenej. Ticho pohyboval perami. Zomrela, doktor, povedal, ke? som pri?iel bli??ie. Nebolo pozna?, ?i sa raduje z vi?azstva nado mnou, alebo je smutny. Urobil si, ?o si mohol, dodal.
?u tu robi? opytal som sa o?etrovate?a.
Bola to moja ?ena, doktor, povedal starec.

Janko Silan

Zimne rano
Aky je pusty kraj! Aj v mojej du?i.
Usmev mu po?i?aj, nech e?te tu?i!
S?a vrabec pod strechou zimou sa trasiem.
Zohrej ma potechou, ke? padnem na zem!
Prikry ma laskave len svojou dla?ou!
Nech moja laska vie, kto je jej pa?ou.
Sen, tu?ba v clivosti, zbada? ma v snehu?
Len tro?ku milosti! A nehu, nehu!
Aj poh?ad posta?i. V?etko viem, citim.
To ??astie po pla?i zaplatim ?itim.
Pominie rano mraz aj ta hmla husta.
A bude potom k?az otvara? usta,
?e ve? tie sne?ienky, ke? sa to vezme,
su iba spomienky, su iba piesne,
su ozaj iba ty, ke? ?a tu nieto,
ke? mam ?a v objati, o, leto, leto...
Ladislav ?imon
 
Pama?
Jar brana do ve?kosti
v sladkom tu?eni
 
Bo?ie oko
udiera do sceny
 
A nech by sa hoci?o stalo
nech hra?i zabudnu text
 
Nech oce? zanecha stopy
v spanilom obluku ciest
 
Jar voda spenena
zaklope zavra?ou
 
A my ju prijmeme
aj s hlavou od?atou

STRANA 6

Jozef Pichonsky

Bienale ma?by
Je historickym faktom, ?e vytvarne umenie v Ko?iciach ma - v porovnani s ostatnymi druhmi umenia - najstar?iu tradiciu. Jeho novodoby vyvin (od roku 1938) mal svoje peripetie vzmachu avantgardy i pre??apovania na mieste.
Ke??e komorna ma?ba ma tu prirodzene a najroz?irenej?ie zazemie, vznikla v roku 1967 v?aka porozumeniu Poverenictva kultury vystava Obraz 66-67. Po skusenostiach s touto celoslovenskou vystavou zo su?asneho slovenskeho maliarstva sa zrodila akcia Bienale ma?by Ko?ice, ktorej prvy ro?nik prebieha vo Vychodoslovenskej galerii od polovice decembra 1969.
Ak prvy ro?nik pre ?asovu tiese? je e?te obmedzeny iba na narodny okruh, ?al?ie ro?niky budu roz?irene o u?as? vybranych a pozyvanych autorov z ?iech a z Moravy, ale aj zo zahrani?ia.
Vystavu oboslalo 81 autorov spolu s 213 obrazmi, z ktorych jury vybrala 119 exponatov od 67 autorov. Porota udelila ceny a diplomy, ktore boli odovzdane v ramci 25. vyro?ia oslobodenia Ko?ic tymto autorom:
Cena Ministerstva kultury Slovenskej socialistickej republiky Julianovi Filovi, Jozefovi Fabinimu, Alojzovi Klimovi. Cena mesta Ko?ic Michalovi Petrekovi. Cena Zvazu slovenskych vytvarnych umelcov Rudolfovi Krivo?ovi. Cena Slovenskeho fondu vytvarnych umeni Alexandrovi Eckerdtovi a Milanovi Laluhovi. Cena Vychodoslovenskej galerie Janovi ?elibskemu. Cena In?inierskych stavieb v Ko?iciach MIchalovi Jakab?icovi. Cena Vychodoslovenskych strojarni Janovi ?vecovi.
 
Maria Potemrova
 
Cassovia musicalis
Ko?ice su druhym najva??im slovenskym mestom, su kulturnym centrom vychodneho Slovenska a druhym hudobnym centrom Slovenska. Maju staly spevoherny subor (opera, opereta, balet), ?tatnu filharmoniu s celoro?nou koncertnou sezonou, Ko?icky rozhlasovy orchester, viac spevokolov, ?es?ro?ne hudobne konzervatorium s priemerne 250 ?iakmi, dve ?udove ?koly umenia priemerne s 3000 ?iakmi a sto u?ite?mi, hudobne vysielanie v rozhlasovom a televiznom ?tudiu, va??i po?et skupin popularnej hudby, ?udovy subor ?arnica, nieko?ko dychoviek a inych ?udovych suborov.
V Ko?iciach ?iju a tvoria skladatelia Jozef Gre?ak, Teodor Hirner, Ladislav Holoubek, Gejza Topercer. Za poslednych dvadsa?pa? rokov tu vznikol cely rad skladieb ve?keho po?tu skladate?ov, ktori tu posobili: Dezider Kardo?, Michal Vilec, Tibor Fre?o, Jozef Bartl, Juraj Hatrik, Jan Truhla?. V Ko?iciach pracuju hudobni vedci a pedagogovia. Ma tu sidlo vychodoslovenska organizacia Zvazu slovenskych skladate?ov, Spolo?nosti pre hudobnu vychovu, v hudobnom odbore je profesionalne zamestnanych tisic ?udi, hudobnych umelcov.
 
Julo Zborovjan
 
Poznamky o ?inohre
I ke? nehodnotime v tejto jubilejnej sezone (25. vyro?ie trvania ?tatneho divadla v Ko?iciach) osobitne tri subory tohto divadla (?inohra, spevohra, balet), chceme sa pozastavi? pri praci ?inoherneho suboru, ktory pre?iel mnohymi peripetiami a sku?kami, ale v?dy sa vedel postavi? do ?ela umeleckeho diania a prudenia v meste.
?inohra do dne?neho d?a pre?la tromi prudmi vnutorneho i vonkaj?ieho vyvoja. Najpodstatnej?i bol doteraz ten prvy, zakladate?sky, ako ho formuloval a formoval narodny umelec Janko Boroda? v rokoch 1945-1953. Bol to prud ?iveho divadelneho realizmu. Druhy prud zachytavaju roky 1953-1968, v ktorych na ?ele divadla stal Andrej Chmelko. Ke? sa Andrej Chmelko vzdal funkcie a odi?iel na dochodok, riadite?om divadla sa stava ?tefan Mere?? a ?efom ?inohry je Vladimir Petru?ka.
 
Alexander Futa?
 
Babkove divadlo
Profesionalne divadlo pre deti vzniklo v Ko?iciach v roku 1959 z vtedaj?ieho amaterskeho suboru, ktory existoval pri Mestskom dome osvety pod vedenim metodi?ky pre babkove divadlo Jany Pogorielovej. Divadlo sa vzmahalo, h?adalo, pracovalo, a 25. februara 1962 prvy raz sa konkretne dozvedela kulturna verejnos? Slovenska o existencii Babkoveho divadla v Ko?iciach, ke? toto divadlo otvaralo prve vysielanie ko?ickeho televizneho ?tudia hrou E. Tarachovskej Na rozkaz ??uky.
Rok 1969 bol vobec najuspe?nej?im rokom pre divadlo. Medzinarodna vyberova komisia pozvala na?e divadlo na Medzinarodny festival babkovych divadiel hrajucich esperantsky do Zahrebu. V oktobri 1969 sme sa tejto prehliadky zu?astnili a v silnej medzinarodnej konkurencii sa nam podarilo aj zvi?azi?. Znama hra V. J. Plevu Budulin?ek v ko?ickom predvedeni (re?ia M. Schortova, vyprava Jana Pogorielova, hudba Ali Brezovsky) ziskala hlavnu cenu festivalu a ?al?ie ocenenia.
Ke? sme asi pred ?tyrmi rokmi zistili, ?e na? umelecky subor svojou hlasovou dispoziciou, temperamentom, rytmom je predur?eny na to, aby robil detske muzikaly a ke? sa nam podarilo ziska? spolupracu re?isera ?tatneho divadla v Ko?iciach Otta Katu?u a hudobneho skladate?a Aliho Brezovskeho a neskor na?ho teraj?ieho re?isera Bed?icha Svato?a, zistili sme, ?e toto je cesta, po ktorej by sa divadlo malo ubera?. Vysledok tomu nasved?uje. Inscenacie Zvieratka a zbojnici, Budulin?ek, Princezna a klaun, Zvedavy slonik a ?i Sviniarik, v?etky nam potvrdili spravnos? na?ej cesty a akehosi profilovania divadla, ktore sme si neraz overili na reakcii detskeho publika.

STRANA 7

Alfred Piffl

Prihodilo sa v archeologii
Myslim, ?e maloktora veda mavala a stale ma to?ko roznosti v pracovnych postupoch ako prave archeologia. Archeolog je v?dy oddeleny od vysledkov vo?akou vrstvou hliny alebo inou terennou preka?kou. Je tu v?ak ve?ka vedecka tolerancia v tom, ?e zaporny vysledok je tak isto vysledkom. Aj ke? ka?dy archeolog sniva o tom, ?e by mohol najs? vo?a?o, ?o tu e?te nebolo a ?o by jeho vykop mohlo urobi? znamym v literature.
Archeologia nie su len sondy, vykopavky, planovany vyskum s kontrolnymi blokmi! Patri sem aj povrchovy zber na oraniskach, na miestach znamych nalezov a na pode znamej z archeologickej literatury.
Koho to chyti, ten prepadne kuzlu h?adania a nepozna uradne hodiny. Dali ste do toho h?adania kus seba, kus svojej du?e, kus svojho ?ivota, pre ktory sa stala archeologia ?ivotnym programom a predov?etkym laskou. Hoci pripadne ani nie ste puncovanym archeologom, ako nim nie som ani ja - skromny architekt.
Niekedy hra rolu nahoda, niekedy nie je nudza o prekvapenia.
Burala sa synagoga na Zamockej ulici v Bratislave a su?asne sa burala partia domov od ?idovskeho placku - ?kolskeho dvora po Mikula?sku ulicu. V tejto partii stal tie? naju??i dvojposchodovy dom na ?idovni. V synagoge sme pri prvej nav?teve zistill, ?e je opustena, vyrabovana, po zemi sa va?ali stare hebrejske rukopisy, rukopisne knihy a rozny inventar. Vo vyklenku za podiom zostal zabudnuty neporu?eny valec popisanych pergamenov, v ktorych sme zistili rukopisy tor e?te bez za?iato?nych inicial. Nalezy sme vtedy pres?ahovali na fakultu architektury, kde na? pan Kraj?ovi? urobil na tieto zvitky debnu a v?etko sme odoslali do ?idovskeho muzea v Prahe, ke??e v Bratislave ?idovske muzeum nejestvovalo. Prijem tor nam potvrdila vtedaj?ia riadite?ka pra?skeho muzea doktorka Volavkova. A ke? nebohy pan in?inier Barkanyi daval dokopy inventar buduceho ?idovskeho muzea v Bratislave, bolo dojednane, ?e tieto tory budu Bratislave navratene.
Onen naju??i dom, druhy od ?idovskeho dvorka pri archive, sme merali dva dni. Zistili sme, ?e najvy??ie poschodie ma dva stropy a v medzistropi asi 60 centimetrov vysokom boli ulo?ene knihy a listinny material, pravdepodobne z doby po po?iari ?idovne pred prvou svetovou vojnou. Pri merani na druhy de? sme zistili, ?e ?kara vo fasade sa oproti v?eraj?ku roz?irila, stavebny stav budovy je ve?mi podozrivy a ?e pobyt v dome nie je bezpe?ny. Neskoro popoludni sme dom opustili a sotva sme do?li do polovice ulice Kapucinskej, po?uli sme rachot padajuceho domu. Bolo to nieko?ko sekund a dom aj s medzistropim u? nejestvoval.
V d?och 20. a 21. februara tohto roku zasadalo Predsednictvo Matice slovenskej v Martine za u?asti okresnych predsedov z Dolneho Kubina, Prievidze, ?adce, ?iliny, Pova?skej Bystrice a Martina. Prerokovalo a schvalilo program redak?nej rady Mati?neho ?itania predneseny spravcom Matice dr. Janom Martakom. Mati?ne ?itanie v buducnosti ma venova? zvy?enu pozornos? mati?nemu hnutiu, propagova? uspe?ne vysledky miestnych odborov, prina?a? rozhovory s funkcionarmi Matice, listy ?itate?ov a tak ?alej, slovom ma by? skuto?nym obrazom mati?nej kulturnej prace.
?efredaktor: Ivan Kadle?ik. Zastupca ?efredaktora: Toma? Winkler. Predseda redak?nej rady: Jan Martak.

STRANA 8